Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       6. august 2003 Irak: zločin a trest Ivan Štulajter & Jeffrey Donovan Počas včerajšieho súkromného obeda generálny tajomník Kofi Annan vyzval zástupcov členských štátov Bezpečnostnej rady OSN, aby právne uznali dočasnú vládnu radu Iraku. Táto však nevzišla z riadnych volieb, ale bola ustanovená v rámci americko-britského protektorátu. Z tohto dôvodu Annanova výzva vyvoláva protichodné reakcie. Podľa oponentov vojenskej operácie v Iraku by tým koaličné sily dodatočne a lacno prišli k mandátu OSN na začatie vojny a následnú okupáciu krajiny. Otázka legimity sa však rieši aj na inom poschodí irackého problému. S tým, ako sa väznice v Iraku plnia prominentmi bývalého režimu a otvárajú sa masové hroby, vyvstávajú otázky o zločine a treste. Spojené štáty podľa amerických médií uvažujú vytvoriť špeciálny súd, zložený z irackých sudcov, ktorí by súdili páchateľov zločinov proti ľudskosti, spáchaných počas Husajnovej diktatúry. V medzinárodnej komunite panuje všeobecný súhlas, že zločiny proti ľudskosti, spáchané počas Husajnovej diktatúry, by mali byť potrestané. Otázkou je, kto by mal súdiť a kde, aby rozsudky boli legitímne, spravodlivé a vo všeobecnosti uznávané. Od súdnych procesov, ktoré by spĺňali tieto atribúty, sa očakáva, že významne prispejú k postsaddámovskej transformácii krajiny, k morálnej očiste spoločnosti, terorizovanej po viac ako tri desaťroťia. Jednou z možností je, že by to boli samotní Iračania, ktorí by pred irackými sudcami počas súdnych konaní v roli priamych svedkov na domácej pôde usvedčovali bývalú diktatútu zo zločinov. Táto možnosť má podporu Diany Orentlicherovej, ktorá na univerzite vo Washingtone vyučuje medzinárodné právo a vo veci odsúdenia irackých zločinov nedávno navštívila Bagdad: Audio: „Najvýznamnejšie publikum procesov, na ktorých sa súdia zverstvá režimu, je práve to publikum, ktoré tieto zverstvá znášalo. V takomto prípade verejnosť vidí, že justícia pracuje v jej mene. Ľudia môžu poskytnúť dôkazy. A keď sa zúčastňujú na konaní, môžu tým zároveň pomôcť obnoviť svoj vlastný právny systém.“ Samozrejme, existujú aj iné možnosti. Ako príklad uveďme Medzinárodný súd pre vojnové zločiny v Juhoslávii, ktorý sídli v holandskom Haagu. Proces so Slobodanom Miloševičom a ďalšími obvinenými sa odohráva stovky kilometrov od miest, kde boli spáchané zločiny. Sudcovia a žalobcovia zastupujú medzinárodnú komunitu a všetko sa to odohráva akosi pomimo Srbov, Chorvátov, kosovských Albáncov či Bosniakov. Vziká tak problém legitimity súdu a rozsudku. A ten je podľa Diany Orentlicherovej kľúčový. Audio: „Zámer americkej vlády je podľa mňa presne taký, aký by mal byť – podporujú, aby spravodlivosť vykonávali irackí občania. Ale vzniká tu riziko, že proces, ktorý vyjadruje zámer Spojených štátov ako okupačnej mocnosti, nebude taký nestranný, ako by sme si želali.“ Otázka legitimity a nestrannosti tribunálu, ako už bolo naznačené, bezprostredne súvisí s jeho zložením. Možností je viac. Dá sa uvažovať len s irackými sudcami alebo s nejakou podobou národnostne zmiešaného tribunálu. Podľa Petera Galbraitha, bývalého amerického veľvyslanca v Chorvátstku, ktorý zohral kľúčovú rolu pri zdokumentovaní nasadenia otravných plynov proti irackým Kurdom, by tribunál pre iracké zločiny proti ľudskoti mal mať medzinárodný rozmer. Audio: „V prípade vysokých predstaviteľov strany Baas - a obzvlášť v prípade samotného Husajna - by zločiny genocídy, proti ľudkosti, vyvolania agresívnej vojny, zločiny mučenia, použitia chemických zbraní mali byť súdené pred medzinárodným tribunálom s mandátom OSN.“ Bývalý diplomat a dnes profesor na washingtonskej Univerzite národnej obrany Galbraith svoj názor opiera o problém, či Spojené štáty spomedzi Iračanov dokážu vybrať aj z pohľadu irackej verejnosti dôveryhodných sudcov. Nemôžu to byť tí, ktorí kolaborovali s bývalým režimom. Lenže ani tí z exilu by podľa neho neboli dobrou alterantívou. Ako sa teda ukazuje, otázka, kto má ten najdôveryhodnejší „preukaz“ na súdenie zločinov Husajnovej diktatúry, kto má zobrať do rúk spravodlivosť a urobiť rozsudok nad baasistickou minulosťou, nie je vôbec jednoduchá. Napokon podobnému problému čelia aj krajiny strednej a východnej Európy so svojou komunistickou minulosťou. Mnohí sudcovia takisto kolaborovali s režimami a navyše, v duchu civilizovaných právnych tradícií súdy posudzujú skutky obvinených podľa práva, platného v čase ich spáchania. Slovom, čo nebolo trestné za vlády komunistov, nemá byť podľa dnešných súdov trestné ani za „vlády“ demokracie. Názory sa však rozchádzajú aj v načasovaní procesov. Niektorí sú za ich čo najrýchlejší štart bez ohľadu na právne a politické provizórium, v akom sa dnes Irak nachádza. Podľa analytika Katovho inštitútu Teda Carpentera by to však opäť otvorilo problém legitimity. Audio: „Toto je proces, s ktorým by sa malo počkať do vytvorenia irackej vlády, zvolenej irackým ľudom. Takto sa tribunálu zabezpečí základná legitimita. Ak jeho členovia budú vymenovaní Spojenými štátmi, alebo ak budú vymenovaní z poverenia Spojených štátov, opäť vyvstave otázka legitimity. V tomto prípade nie je nutné ponáhľať sa so spravodlivosťou a postaviť týchto ľudí pred súd v priebehu týždňov či mesiacov.“ Ak to uzavrieme, odkladanie spravodlivosti, zoslabuje vôľu dosiahnuť spravodlivosť, čo demoralizuje spoločnosť. To je postkomunistická skúsenosť. Urýchlovanie spravodlivosti často vedie k neprimeraným trestom, k procesným chybám a pocitom nespravodlivosti, čo demoralizuje spoločnosť tiež. Ako príklad spomeňme Benešove dekréty. A to je zas povojnová skúsenosť. Slovom, nájsť „spravodlivých“ sudcov, „spravodlivý čas a miesto a nakoniec „spravodlivý“ zákon nie je ľahké. Túžba po spravodlivosti je však obrovská.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...