Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       12. august 2003 Americkí záložníci do Iraku Andrew Tully, Anna Rausová Vyše 130 amerických a britských vojakov zahynulo v Iraku odvtedy, ako 1. mája prezident Bush oznámil ukončenie hlavných bojových operácií. Niektorí americkí vojaci vyjadrujú nespokojnosť, v oblasti Perzského zálivu sú totiž dávno pred začiatkom invázie do Iraku. Pentagon rozhodol, že niektorých vojakov majú vystriedať záložníci zo Spojených štátov. Korešpondent Slobodnej Európy Andrew Tully navštívil výcvikové stredisko Národnej gardy blízko Washingtonu, kde sa pýtal záložníkov, ako vnímajú možnosť vyslania do Iraku. Podrobnosti spracovala Anna Rausová. V Iraku je v súčasnoti okolo 150 000 amerických vojakov. Vojna sa začala síce iba pred niekoľkými mesiacmi, väčšina vojakov je však preč zo svojich domovov už vyše roka. Mnohých z nich budú musieť vystriedať záložníci. Väčšina z nich bude povolaná z najelitnejších rezerv Spojených štátov, z tzv. Národnej gardy. Táto je v každom štáte pod kontrolou guvernéra. Každá jednotka je pritom vyzbrojená federálnou vládou a môže byť kedykoľvek povolaná do služby, inými slovami aktivovaná, či už štátom, alebo federálnou vládou. Jednotky Národnej gardy sa používajú na pomoc pri prírodných katastrofách, ako napríklad záplavách, hurikánoch či požiaroch. V niektorých prípadoch pomáhajú pri upokojení občianskych nepokojov. Vo vojnových časoch môžu byť aktivované a stanú sa súčasťou armády. V období mieru pracuje väčšina členov Národnej gardy pre ňu na čiastočný úväzok – sú to „čiastoční vojaci“, hovorí sa im tiež „víkendoví bojovníci“. Niektoré víkendy slúžia na vojenských základniach, pričom v lete prechádzajú dvojtýždňovým intenzívnym výcvikom. Iba menší počet členov Národnej gardy pracuje v nej na celý úväzok. Americké ozbrojené sily majú okolo milión štyristo tisíc príslušníkov, z toho približne 45 percent tvoria práve záložníci. Jedna štvrtina z toho, asi 300 000 vojakov a záložníkov Národnej gardy bolo povolaných do aktívnej služby od septembrových teroristických útokov na New York a Washington. Niektorí slúžia tiež na Balkáne, v Južnej Kórei, ale i v Afganistane a v Iraku. Všetci, ktorí sa do Národnej gardy prihlásia vedia, že môžu byť aktivovaní kedykoľvek v čase vojny. V súčasnosti to platí oveľa viac, ako kedykoľvek doteraz od vojny vo Vietname. Možnosť sa zmenila na pravdepodobnosť: AUDIO: „Vojak sa nikdy za vojnu nemodlí, robí to, čo sa od neho žiada. Prešiel som výcvikom ako pilot, dostať príležitosť byť nasadený by bolo vyvrcholením môjho výcviku. V tomto ohľade by som sa na to aj tešil, ale neteším sa, že by som mal odísť od rodiny“. To bol hlas nadporučíka Williama Hummera , mladého dôstojníka letových operácií a pilota helikoptéry. Pomáha pri výcviku pilotov. V rodine majú určitú tradíciu služby v armáde. Jeho otec bol vojak a na realitu vojny svojho syna pripravil. Príslušníci Národnej gardy sú si dobre vedomí toho, že výcvik v Amerike sa môže veľmi rýchlo zmeniť na nebezpečnú misiu v Iraku. Seržantka Iris Cruz-Storyová hovorí, že zatiaľ nie je pripravená ísť do vojny, dúfa, že niekoľkotýždňové upozornenie dopredu jej pomôže nastaviť sa psychicky na takúto možnosť: AUDIO: „Nemôžem povedať, že som mentálne pripravená. K takému bodu sa dostane človek ak to vie dopredu, aby potom mohol povedať: Áno, som pripravená“. V takejto situácii je dôležitá citová podpora rodiny: AUDIO: „Môj manžel má vojenský výcvik. Veľmi ma podporuje v mojej vojenskej kariére. Je mi veľkou podporou“. Špecialista Jamal Jacskon je bývalý policajt. K armáde sa pridal jednak z rodinnej tradície, jednak z finančných dôvodov – armáda mu zaplatila vzdelanie, ktoré by si v opačnom prípade nemohol dovoliť. Spoločnosť kolegov v Národnej garde si pochvaľuje: AUDIO: „Páči sa mi tu. Výcvik je poriadne intenzívny. Má to veľa výhod. Je to tu ako ďalšia rodina. Máte pocit, že ste súčasťou niečoho väčšieho než je každodenný svet“. Napriek obavám zo situácie v Iraku však všetci traja opýtaní, Hummer, Cruz-Storyová a Jackson povedali, že dobrodružstvo nasadenia do Iraku je výzvou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...