Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       15. august 2003 Hospodárstvo môže byť problémom aj pre Busha ml. Miroslav Neoveský Popularita i stupeň súhlasu s politikou prezidenta Georgea Busha, po 11. septembri 2001 veľmi vysoké, v posledných mesiacoch zaznamenávajú pokles. Z materiálov washingtonského spravodajcu Slobodnej Európy Andrewa Tullyho pripravil príspevok Miroslav Neoveský. Podľa posledného prieskumu, ktorý uverejnil denník „Washington Post“ v stredu tohto týždňa 51 percent opýtaných je proti hospodárskej politike prezidenta Busha, zatiaľ čo iba 45 percent Američanov ju schvaľuje. Svoju hospodársku politiku sústredil George Bush na balík znižovania daní, ktoré by mohlo v nadchádzajúcom desaťročí dosiahnuť hodnotu až jedného bilióna 700 miliárd dolárov. Účelom tohto znižovania daní je podľa prezidenta uvoľnenie väčších súm peňazí na výdavky spotrebiteľov a firiem v nádeji, že to povedie k oživeniu hospodárskeho rastu. Doterajšie daňové úľavy však iba nepatrne stimulovali ekonomiku a úroveň zamestnanosti. Od januára 2001, keď George Bush nastúpil v Bielom dome, stratilo americké hospodárstvo 2 milióny pracovných miest a nezamestnanosť zostáva nad šiestimi percentami, teda relatívne vysoká. Podľa politických pozorovateľov a expertov, ak sa hospodárstvo skoro nezlepší Republikán George Bush by mohol v prezidentských voľbách v novembri budúceho roku podľahnúť demokratickému vyzývateľovi. Jedným z expertov je aj výkonný riaditeľ washingtonského CATO Institute, podľa ktorého sa vidí byť prezident Bush stále viacej zraniteľným. Okrem iného David Boaz v rozhovore pre Slobodnú Európu uviedol: AUDIO „Ak sa bude ekonomika javiť slabá a ak to bude vyzerať, že sme uviazli v problémoch v Afganistane a Iraku, alebo ak by došlo k ďalšiemu teroristickému útoku na Spojené štáty, tak si myslím, že by bolo pre prezidenta Busha veľmi ťažké, presvedčiť voličov o správnosti svojho vedenia.“ Dodáva, že dokonca aj keby bola politika v Afganistane a v Iraku úspešná, tak by to nemuselo stačiť na úspech jeho snáh o znovuzvolenie. V tejto súvislosti poukazuje David Boaz na osud Winstona Churchilla po druhej svetovej vojne, ale aj na prípad prezidentovho otca, Georgea Busha staršieho vo voľbách v roku 1992, ktorý stratil Biely dom napriek úspechu Spojených štátov a medzinárodnej koalície vo vojne v Perzskom zálive. Hoci sa obe vojny nedajú porovnávať, tak jeden spoločný aspekt majú. Totiž to, že voliči vo voľbách neodmeňujú za úspechy dosiahnuté v minulosti, ale za lepšie vyhliadky do budúcnosti. Treba však tiež povedať, že hospodársky pokles v Spojených štátoch sa začal ešte pred príchodom Georgea Busha do Bieleho domu. Profesor histórie na Americkej univerzite vo Washingtonu Allan Lichtman súhlasí a okrem iného hovorí: AUDIO „Má absolútne pravdu, keď Bush hovorí, že hospodársky pokles sa začal pred jeho nástupom. Na druhej strane však Američanom sľuboval, že jeho zníženie daní to napraví. Ak však bude ekonomika slabá aj niekoľko málo mesiacov pred voľbami, tak za to budú viniť Busha.“ Napokon sa to však môže zvrtnúť. Hospodárstvo prejavuje isté známky zlepšenia a zdá sa, že hospodársky rast sa zrýchľuje. Profesor Lichtman však poukazuje aj na iný aspekt prieskumu, ktorý uverejnil denník „Washington Post“. Podľa toho je pre prezidenta horšie, že na otázku, či budú hlasovať za Busha, odpovedalo kladne iba 48 percent opýtaných. Pre úplnosť však treba aj tu dodať, že podľa ďalších prieskumov na podobnú otázku, týkajúcu sa demokratických uchádzačov o nomináciu, dopadli títo podstatne horšie ako súčasný prezident.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...