Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       28. august 2003 Sen Martina Luthera Kinga po štyridsiatich rokoch Daniel Raus Dnes je to presne 40 rokov, čo vo Washingtone vystúpil so slávnym prejavom černošský vodca Martin Luther King. V rámci boja za rovnoprávnosť sa konal pochod, na ktorom sa zúčastnili státisíce ľudí. A ako konštatuje v nasledujúcom príspevku Daniel Raus, táto udalosť mala navždy zmeniť Ameriku. AUDIO: „Mám sen, že jedného dňa tento národ povstane a uvedie do života svoje krédo. Nesieme pravdu, ktorá nepotrebuje dôkazy: že všetci ľudia sú stvorení, ako sebe rovní“. Toto sú najznámejšie slová zo slávneho prejavu Martina Luthera Kinga pri pamätníku Abrahama Lincolna vo Washingtone. Pred štyridsiatimi rokmi ich počúvalo štvrť milióna ľudí, ktorí prišli zo všetkých kútov Spojených štátov – a prostredníctvom médií celá Amerika. Bol to deň, v ktorom sa písali dejiny. Zmyslom pochodu bola rovnoprávnosť čiernych a bielych. Baptistický kazateľ a politický vodca Martin Luther King si v žiadnom prípade nenasadzoval ružové okuliare. Vyhlásil, že čierny muž ešte stále nie je slobodný. Masová demonštrácia bola vyvrcholením dlhého procesu zrovnoprávnenia. Súčasne mala byť aj impulzom do budúcnosti. Martin Luther King preto povedal, že rok ´63 nie je koncom, ale počiatkom. Ako červená niť sa ale celým prejavom tiahla viera, že – ako to King povedal – syn otroka so synom otrokára budú raz spoločne sedieť za stolom bratstva. AUDIO: „Priblížime deň, keď všetky Božie deti, čierni aj bieli, židia aj pohania, protestanti aj katolíci spoja ruky a budú spievať slová starého černošského spirituálu: Konečne slobodný, vďaka Bohu všemohúcemu, som konečne slobodný“. Čo sa ale odvtedy zmenilo? Experti aj bežní ľudia sa zhodujú, že veľa. V roku 1963 bolo na univerzitách zanedbateľné množstvo čiernych študentov, dnes ich sú tisícky. Takisto je to s dôležitými funkciami v štátnej správe. V Kongrese bolo vtedy iba 6 afro-Američanov, dnes je ich tam 38. Pred 40-timi rokmi by si ťažko vedel niekto predstaviť, že šéfom diplomacie bude Colin Powell a bezpečnostnou poradkyňou prezidenta Condoleezza Riceová. Pri príležitosti výročia sa vo Washingtone konala spomienková akcia. Eleanora Holmesová-Nortonová, ktorá sa pred štyridsiatimi rokmi podieľala na organizácii pochodu, povedala, že rovnoprávnosť nemožno dosiahnuť zo dňa na deň. Je to otázka generácií. AUDIO: „Pochod bol vyvrcholením a zenitom nášho zápasu. Ale vedeli sme vtedy, a vieme to aj dnes, že 300 rokov rasizmu, otroctva a diskriminácie sa veľkým pochodom neskončí“. Na spomienkovej akcii bol aj bývalý spolupracovník Martina Luthera Kinga, v Amerike dobre známy čierny prezidentský kandidát a zástanca ľudských práv Jesse Jackson. Aj on považuje za prorocký moment inšpirácie, v ktorom Martin Luther King prestal čítať pripravený text a oznámil nový sen pre Ameriku. AUDIO: „Táto reč bola o zasľúbení. Každý chudák môže mať tento sen, pozitívnu predstavu. Bol to poetický vrchol, ktorý nás inšpiroval k viere a dôvere, presahujúcej našu situáciu. Bol to ale aj politický prejav“. Vystúpenie Martina Luthera Kinga a jeho filozofia nenásilného protestu, si získali obrovskú podporu. Tento vodca sa stal čoskoro nositeľom Nobelovej ceny mieru a symbolom boja za rovnoprávnosť. Zrejme netušil, že o 5 rokov ho v Memphise zastrelí biely atentátnik. Určite ale vedel, aké riziko na seba berie. Postoje Martina Luthera Kinga ovplyvnili mnohé hnutia za slobodu. Od juhoafrických bojovníkov proti apartheidu na čele s arcibiskupom Desmondom Tutu, až po disidentov v komunistických krajinách. A dodajme, že jeho odkaz má svoje miesto aj dnes. Každý štát predsa potrebuje svoj „sen“. Potrebuje ho aj Slovensko v roku 2003. Keby Martin Luther King žil a navštívil krajinu pod Tatrami, možno by sa opýtal: aký máte sen pre svoju krajinu? Nezabúdajme teda, že sen, ktorý človek nemá, sa ťažko uskutoční. Ak ho má a ide za ním, čaká ho víťazstvo – tak ako to spievali pred 40-timi rokmi umelci, ktorí pochod za rovnoprávnosť podporili. Boli medzi nimi také mená, ako Bob Dylan, Pete Seeger, Joan Baezová, Mahalia Jackson či skupina Peter, Paul and Mary. Slová spirituálu sú jednoduché: raz zvíťazíme.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...