|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
28. august 2003
|
Debata v USA o nákladoch americkej angažovanosti v Iraku
|
Miroslav Neoveský
|
V Spojených štátoch sa zintenzívňuje debata o cene, ktorú Američania platia za vojenský zásah v Iraku a jeho povojnovú obnovu. Príspevok s použitím časti materiálu spravodajcu Slobodnej Európy Charlesa Recknagela pripravil Miroslav Neoveský.
Renomovaný americký denník „New York Times“, známy svojim kritickým postojom voči prezidentovi Bushovi a jeho administratíve včera okrem iného napísal: „Spojené štáty zaplatia vysokú cenu krvi i finančnú, ak Bushova administrácia bude trvať na pomýlenej snahe pacifikovať a obnoviť Irak bez rozsiahlej medzinárodnej pomoci.“ Článok reagoval aj na správu, že od skončenia bojových operácií, ktoré prezident Bush ohlásil 1. mája, zahynulo v Iraku už viacej amerických vojakov, ako pri bojoch samotných.
Oproti tomu denník „Washington Times“ konštatuje, že „Američania nemôžu očakávať úspech zo dňa na deň a musia byť pripravení zaplatiť cenu za víťazstvo v oveľa väčšej a dôležitejšej vojne proti teroru“. Doslova sa v článku tiež hovorí, že „porážka Saddámovej armády nebola koncom vojny, ale jej začiatkom“. Vyplynulo to aj zo slov Georgea Busha , ktorý v utorňajšom prejave v Saint Louis k pokračujúcim útokom na amerických vojakov, k útoku na pracovníkov OSN, ale aj na Iračanov samotných povedal:
AUDIO
„Teroristi vraždia nevinných Iračanov, Američanov a pracovníkov OSN z mnohých štátov. Vyhlásili vojnu proti civilizovanému svetu, avšak civilizovaný svet sa zastrašiť nenechá.“
Washington sa rozhodol k vojenskému zásahu v Iraku, aby predišiel naliehavej hrozbe zbraní hromadného ničenia, zbraní, ktoré sa zatiaľ nenašli. Dlhodobým cieľom Bushovej vlády však tiež bolo nastoliť v Iraku demokratickú vládu, ktorá by bola vzorom pre celý Blízky Východ, kde krajiny s autokratickými režimami sú semeniskom radikalizmu. Regionálny expert ženevského Centra pre bezpečnostnú politiku Julian Lindley-French v rozhovore pre Slobodnú Európu povedal, že rozsah dôsledkov zásahu v Iraku si americká a britská verejnosť začínajú uvedomovať až teraz a dodal:
AUDIO
„Bol to masívny geopolitický gambit, v podstate eliminovaním Saddáma ako kľúčového hráča v arabskom svete zmeniť povahu vzťahov v arabskom svete a veľkou americkou vojenskou prítomnosťou si vynútiť politický posun nielen v Iraku, ale posun politiky v celom arabskom svete.“
Podľa tohto experta mnohí ľudia v arabskom svete by naozaj uvítali viacej demokracie, ale snahy Washingtonu komplikuje veľmi rozšírený dojem v oblasti, že tieto zmeny presadzuje Amerika vo vlastnom záujme.
V tejto súvislosti je zaujímavá aj skutočnosť, že útoky na amerických vojakov, ale aj na humanitárnych pracovníkov a proti Iračanom samotným za začali prudko množiť najmä po zásahu amerických síl v severozápadnom Iraku, kde zničili výcvikový tábor teroristov, pri ktorom zabili vyše 70 mužov, z ktorých prevažnú väčšinu tvorili cudzinci.
Okrem ľudských obetí platia Spojené štáty za prítomnosť v Iraku aj v dolároch. Náklady na americké ozbrojené sily v Iraku odhaduje Pentagon na zhruba 4 miliardy dolárov mesačne. Náklady na rekonštrukciu Iraku nemožno vôbec nadhodnotiť, povedal civilný administrátor Paul Bremer v rozhovore pre denník Washington Post. Podľa neho len zriadenie systému dodávky čistej vody po celom Iraku si vyžiada 16 miliárd dolárov v rozpätí štyroch rokov. A pokrytie potreby elektrického prúdu si len do leta budúceho roku vyžiada ďalšie dve miliardy dolárov. Podľa Bremera príjmy z ťažby irackej ropy nevystačia na pokrytie finančných potrieb krajiny ani o rok. Finančnú medzeru bude musieť pokryť Washington. A to vyvoláva obavy nielen amerických zákonodarcov, ale aj radových Američanov, keďže samotný deficit budúcoročného amerického rozpočtu sa odhaduje na 480 miliárd dolárov. Vyhliadky pre súčasnú administratívu a napokon pre samotného Georgea Busha nie práve ružové.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|