|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|

|
8. september 2003
|
Ženy v USA: váhajú so žiadosťou o zvýšene platu
|
Martin Votruba
|
Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o výskume, podľa ktorého ženy majú zábrany žiadať o vyššie platy.
Keď si človek nevyjedná hneď zamladi, v prvých zamestnaniach čo najvyšší plat, podľa výpočtov odborníkov do odchodu do penzie celkovo príde približne o pol milióna dolárov. Doplácajú na to najmä ženy. No kým muži prirovnávajú žiadosť o zvýšenie vlastného platu k futbalovému zápasu, pre ženy to je ako ísť k zubárovi.
Profesorka ekonómie Linda Babcocková z Carnegieho-Mellonovej univerzity o tejto téme už publikovala sériu štúdií a najnovšie pripravila na vydanie knihu. Podľa nej jeden z významných dôvodov, prečo platy žien zaostávajú, znie prekvapujúco jednoducho: ženy si o zvýšenie nežiadajú; či presnejšie povedané, žiadajú nepomerne zriedkavejšie a s oveľa väčšími zábranami ako muži. Nechuť žien k takémuto vyjednávaniu sa prejavuje napríklad aj pri kúpe áut: sú ochotné zaplatiť o 5 až 10% viac, len aby sa vyhli naťahovaniu o cenu.
Zložité pravdaže zostáva, čo ženy k takýmto postojom vedie a čo s nimi robiť. Babcockovej práca obsahuje desiatky citátov, v ktorých aj vysoko kvalifikované ženy opisujú svoju váhavosť. Nukleárna fyzička by si sama o odmenu nikdy nežiadala. Doma by šomrala, ale tým by sa to vraj skončilo. Novinárka sa do žiadosti o vyšší plat nepustí, lebo má pocit, že by tým narušila vzťahy s ľuďmi, na ktorých by sa musela obrátiť. Šéfka bankového oddelenia sa nazdáva, že je na jej nadriadených, aby ju ohodnotili a dali jej plat podľa toho, ako sa platí inde.
Charakteristický bol jeden z pokusov. Najali naň skupinu študentov a sľúbili im 3 až 10 dolárov. Po splnení jednoduchej úlohy každému dali najnižšiu odmenu — 3 doláre — s otázkou, či to je v poriadku. Študenti aj študentky to ofrflali rovnako často, no o viac požiadalo až 9x toľko chlapcov ako dievčat. V zamestnaniach žiadajú americkí muži o zvýšenie platu 4x častejšie ako ženy a 5x menej často vravia, že predtým veľmi váhajú či cítia veľké pochybnosti. A hoc to je len jedna z príčin, aj preto zarábajú v priemere o 35% viac ako ženy.
Takýto nepomerne častejší zdanlivo nedbanlivý postoj žien k žiadostiam o vyššie platy vyplýva podľa týchto štúdií zo spoločenskej situácie a z toho, ako ovplyvňuje ľudskú psychiku. Jedna právnička to vykresľuje spomienkou na dávne otcove slová: “Zlatko, nemôžeš sa správať ako tiger. Musíš sa správať ako mačiatko.”
Ekonómka Babcocková a jej spoluautorka, odborníčka na spoločenskú kultúru Sara Lascheverová, hovoria o potrebe zmeny. Ženy sa podľa nich na príkladoch vedia dobre naučiť vyjednávať nie napodobňovaním mužov, čo vraj zväčša nefunguje, ale vytvorením iných prístupov — takých, aké im vyhovujú. Zmenu však autorky žiadajú aj od zamestnávateľov a zároveň im ju odporúčajú. Ukazujú príklady, kde pracovnú amosféru upravili na prospech tak mužov, ako aj žien. Dostávali tam potom síce od žien viac žiadostí o platové postupy, no vďaka vyššej produktivite spokojnejších zamestnancov a z pružnejšej situácie vyplývajúcim úsporám napokon také firmy zaznamenali vyššie zisky.
Martin Votruba, Pittsburgh
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|