[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



8. september 2003

Ženy v USA: váhajú so žiadosťou o zvýšene platu

Martin Votruba

Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o výskume, podľa ktorého ženy majú zábrany žiadať o vyššie platy.

Keď si človek nevyjedná hneď zamladi, v prvých zamestnaniach čo najvyšší plat, podľa výpočtov odborníkov do odchodu do penzie celkovo príde približne o pol milióna dolárov. Doplácajú na to najmä ženy. No kým muži prirovnávajú žiadosť o zvýšenie vlastného platu k futbalovému zápasu, pre ženy to je ako ísť k zubárovi.
Profesorka ekonómie Linda Babcocková z Carnegieho-Mellonovej univerzity o tejto téme už publikovala sériu štúdií a najnovšie pripravila na vydanie knihu. Podľa nej jeden z významných dôvodov, prečo platy žien zaostávajú, znie prekvapujúco jednoducho: ženy si o zvýšenie nežiadajú; či presnejšie povedané, žiadajú nepomerne zriedkavejšie a s oveľa väčšími zábranami ako muži. Nechuť žien k takémuto vyjednávaniu sa prejavuje napríklad aj pri kúpe áut: sú ochotné zaplatiť o 5 až 10% viac, len aby sa vyhli naťahovaniu o cenu.
Zložité pravdaže zostáva, čo ženy k takýmto postojom vedie a čo s nimi robiť. Babcockovej práca obsahuje desiatky citátov, v ktorých aj vysoko kvalifikované ženy opisujú svoju váhavosť. Nukleárna fyzička by si sama o odmenu nikdy nežiadala. Doma by šomrala, ale tým by sa to vraj skončilo. Novinárka sa do žiadosti o vyšší plat nepustí, lebo má pocit, že by tým narušila vzťahy s ľuďmi, na ktorých by sa musela obrátiť. Šéfka bankového oddelenia sa nazdáva, že je na jej nadriadených, aby ju ohodnotili a dali jej plat podľa toho, ako sa platí inde.

Charakteristický bol jeden z pokusov. Najali naň skupinu študentov a sľúbili im 3 až 10 dolárov. Po splnení jednoduchej úlohy každému dali najnižšiu odmenu — 3 doláre — s otázkou, či to je v poriadku. Študenti aj študentky to ofrflali rovnako často, no o viac požiadalo až 9x toľko chlapcov ako dievčat. V zamestnaniach žiadajú americkí muži o zvýšenie platu 4x častejšie ako ženy a 5x menej často vravia, že predtým veľmi váhajú či cítia veľké pochybnosti. A hoc to je len jedna z príčin, aj preto zarábajú v priemere o 35% viac ako ženy.

Takýto nepomerne častejší zdanlivo nedbanlivý postoj žien k žiadostiam o vyššie platy vyplýva podľa týchto štúdií zo spoločenskej situácie a z toho, ako ovplyvňuje ľudskú psychiku. Jedna právnička to vykresľuje spomienkou na dávne otcove slová: “Zlatko, nemôžeš sa správať ako tiger. Musíš sa správať ako mačiatko.”

Ekonómka Babcocková a jej spoluautorka, odborníčka na spoločenskú kultúru Sara Lascheverová, hovoria o potrebe zmeny. Ženy sa podľa nich na príkladoch vedia dobre naučiť vyjednávať nie napodobňovaním mužov, čo vraj zväčša nefunguje, ale vytvorením iných prístupov — takých, aké im vyhovujú. Zmenu však autorky žiadajú aj od zamestnávateľov a zároveň im ju odporúčajú. Ukazujú príklady, kde pracovnú amosféru upravili na prospech tak mužov, ako aj žien. Dostávali tam potom síce od žien viac žiadostí o platové postupy, no vďaka vyššej produktivite spokojnejších zamestnancov a z pružnejšej situácie vyplývajúcim úsporám napokon také firmy zaznamenali vyššie zisky.

Martin Votruba, Pittsburgh



[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print