Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       10. september 2003 Dva roky po teroristických útokoch v USA: hnev voči Američanom Anna Rausová Zajtra si pripomíname 2. výročie teroristických útokov na Spojené štáty. Sympatie medzinárodného spoločenstva vystriedal dva roky po tragických udalostiach hnev a obavy z americkej zahraničnej politiky.Hovorí Anna Rausová. Keď v roku 1997 známy britský spevák David Bowie nahral pieseň „Bojím sa Američanov“, stala sa prepadákom. Bowie ani jeho fanúšikovia netušili, že dva roky po šokujúcich útokoch na mrakodrapy - dvojičky Svetového obchodného centra v New Yorku a symbol americkej vojenskej moci – washingtonský Pentagon – sa s textom popsongu zhoduje časť politických analytikov. Väčšina sympatií voči Američanom, nasledujúcich po útokoch, pri ktorých zahynulo okolo 3000 ľudí, sa rozplynula. Názor na administratívu prezidenta Georgea Busha sa po vojnách v Afganistane a v Iraku značne pritvrdil tak v Európe, ako i v arabskom svete a v Ázii. Dôvodom sú Bushove ostré výroky, ako i zahraničnopolitické smerovanie Bieleho domu. Známy francúzsky politológ Dominique Moisi vidí za negatívnym vnímaním Spojených štátov hlbšie príčiny: AUDIO: „Objavujú sa dva Západy – Americký Západ a Európsky Západ. Oba sú citlivé na rôzne veci. Musíme si udržať spoločné ciele a zodpovednosti. To je úloha pre Američanov i Európanov“. Kľúčovým faktorom v zmene transatlantických vzťahov je podľa mnohých európskych pozorovateľov jednostranné rozhodnutie Washingtonu ísť do vojny v Iraku bez konkrétneho mandátu OSN: AUDIO: „PO 11. septembri je Amerika vnímaná s väčším pocitom odstupu zo strany tradičných spojencov. Anti-amerikanizmus zosilnel napríklad v Nemecku. Vojna v Iraku zohrala veľmi negatívnu úlohu pre imidž Ameriky v Európe“. Negatívne postoje by sa však nijako radikálne nezmenili, ak by republikána Busha vystriedal v Bielom dome demokrat: AUDIO: „Bushov štýl zohral negatívnu úlohu pri vnímaní Američanov, ale ide o hlbší problém, ktorý je mimo politiky a osobností. Týka sa samotnej podstaty Ameriky a Európy. Začínajú sa rozchádzať“. Rozdielne smerovanie Ameriky a Európy možno sledovať podľa Moisiho aj v rétorike, ktorá sa na oboch stranách Atlantiku používa: AUDIO: „Už nehovoríme „my“ ale „oni“. Američania hovoria o Európanoch „oni“ s náznakom znechutenia a naopak Európania o nich s hnevom a niekedy i strachom.Američania vlastne hovoria Európanom, že svet sa stal nebezpečným a títo zasa Američanom odpovedajú: Áno, ale svet je veľmi komplexný. Nevieme sa zhodnúť“. Arabský svet vníma Ameriku ešte negatívnejšie ako Európa: AUDIO: „V arabskom svete je táto schizofrénia ešte silnejšia. Je tam silný antiamerikanizmus, ktorý sa ukázal počas vojny v Iraku. Arabi sa najprv radovali z irackého odporu a pri páde Bagdadu takmer bez akéhokoľvek odporu cítili poníženie. Na druhej strane mnohí Arabi chcú ísť do Ameriky za prácou. Ameriku ako symbol moci Arabi odmietajú, zatiaľčo Amerika ako symbol pracovných príležitostí a slobody je pre Arabov snom“. Bushovu administratívu vníma Európa negatívne aj kvôli otázkam životného prostredia a obchodu. Nemecký politológ Frank Umbach z jednostrannosti neviní iba Američanov: AUDIO: „Je pravda, že Spojené štáty nekonzultovali so spojencami rozhodnutie ísť do vojny proti Iraku. Ale Európania, vrátane Nemecka, majú tiež jednostranné tendencie, ktoré v minulosti posilnili podobne jednostranné americké postoje“. V pohľade na septembrové útoky a hrozbu medzinárodného terorizmu sa Američania a Európania značne rozchádzajú, hovorí Frank Umbach: AUDIO: „Pamätám sa na to, ako americký prezident krátko po útokoch oznámil, že Amerika je vo vojne. Keby ste sa vtedy alebo dnes opýtali ľudí v Európe na ulici, či aj Európania sú vo vojne proti medzinárodnému terorizmu, ťažko by sa našiel niekto, kto by s takýmto vyhlásením súhlasil“. Ameriku vnímajú v súčasnosti mnohí Európania ako krajinu, schopnú a ochotnú použiť vojenskú silu na vyriešenie akéhokoľvek zahranično-politického problému, hovorí Umbach: AUDIO: „Je tendencia pozerať sa na to tak, že Spojené štáty sa sústreďujú príliš na vojenskú silu ako nástroj zahraničnej politiky a ignoruje pritom diplomatické prostriedky“. Dodajme, že väčšina kritických komentárov ale postráda odpoveď na otázku, ako by sa mal problém svetového terorizmu riešiť. Práve to je pritom pre rozhodovanie Washingtonu podstatné. Anna Rausová, SE		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...