[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je sobota, 26. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



11. september 2003

Druhé výročie teroristického útoku na Ameriku

Miroslav Neoveský

Po 11-tom septembri 2001 sa nielen Amerika, ale svet vôbec zmenil. K udalosti, ktorá tieto zmeny spôsobila, si vypočujte príspevok, ktorý s použitím materiálov spravodajcu Slobodnej Európy Brucea Jacobsa pripravil Miroslav Neoveský.

New York sa v ten utorok 11. septembra 2001 prebúdzal do bezoblačného rána, sľubujúceho krásny deň končiaceho sa leta. Všednosť normálneho dňa však okolo trištvrte na deväť narušil neobyčajný hluk a pohľad. Lietadlo typu Boeing 757 letelo nízko, príliš nízko nad newyorskými mrakodrapmi. Rev prúdových motorov, pracujúcich na plné obrátky prinútil chodcov, aby sa zastavili a upriamili pohľady k oblohe.

Videli lietadlo spoločnosti American Airlines mieriace rovno na 417 metrov vysokú severnú budovu dvojičiek Svetového obchodného centra.

AUDIO

Náraz lietadla vytrhol medzi 94-tým a 99-tym poschodím 110 poschodovej budovy obrovskú dieru, v ktorej sa rozpútalo inferno, kŕmené tisíckami litrov horiaceho leteckého benzínu. Časti konštrukcie, úlomky skla a kancelárskych papierov sa znášali do ulíc. Všetky televízne spoločnosti prešli na živé vysielanie. Ani nie o pätnásť minút neskôr, jeden z reportérov spoločnosti ABC reagoval na náraz druhého lietadla do 415 metrov vysokej južnej budovy Svetového obchodného centra medzi 78 až 84-tým poschodím.

AUDIO
„Zatiaľ to nevyzerá , že by sa začali nejaké záchranné akcie. Treba si však uvedomiť.... môj Ty Bože!“

Aj toto lietadlo tak ako to prvé štartovalo z Bostonu. V tej chvíli bolo viac ako jasné, že ide o koordinovaný teroristický útok. O deviatej hodine 40 minúte zastavila Federálna letecká správa letové operácie na všetkých amerických letiskách. Bolo to po prvý raz v dejinách Spojených štátov, čo bola letecká premávka zastavená nad celým ich územím. Avšak útoky sa tým neskončili. O deviatej hodine 43 minúte lietadlo, ktoré odštartovalo z letiska Washington Dulles so 63 cestujúcimi a posádkou na palube, naviedli piati únoscovia na budovu Pentagonu, amerického ministerstva obrany.

Päť minúť po desiatej hodine sa zrútila južná budova Svetového obchodného centra. Obrovská horúčava požiaru roztavila oceľovú konštrukciu budovy, ktorá napokon povolila. O päť minút neskôr sa na oblohe nad Pennsylvániou odohrával boj na život a na smrť. Štyria únoscovia sa zmocnili lietadla spoločnosti United Airlines na linke do San Francisca. Cestujúci sa v rozhovoroch s príbuznými na mobilných telefónoch dozvedeli o útokoch v New Yorku a Washingtone. Malá skupinka sa rozhodla premôcť únoscov a znemožniť, aby sa aj oni stali bombou. O niekoľko minút neskôr sa lietadlo zrútilo v zalesnenej oblasti neďaleko mestečka Shanksville v Pennsylvánii. Američania sú presvedčení, že statoční cestujúci zachránili Biely dom alebo budovu amerického Kongresu.

Správa o hroznom čine sa šírila svetom a predstavitelia štátov sa náhlili s kondolenciami a prejavmi podpory. Podľa prezidenta Georgea Busha bol ruský prezident Vladimír Putin vôbec prvý. Neskôr v televíznom príhovore okrem iného povedal:

AUDIO
„Čo sa dnes stalo iba podčiarkuje význam ruského návrhu na zjednotenie medzinárodných síl v boji proti terorizmu. Je to mor 21. storočia.“

V Berlíne reakcia nemeckého kancelára Gerharda Schrödera odrážala aj pocity ďalších európskych predstaviteľov:

AUDIO
„Je to vyhlásenie vojny celému civilizovanému svetu“.

Pri útokoch na New York a Washington a v Pennsylvánii zahynulo dovedna vyše 3.000 ľudí. Obete pochádzali z vyše 80-tich krajín sveta. A tak sú len pochopiteľné slová amerického generálmajora Raymonda Ordierna . Na spomienkovom akte v irackom Tikrite veliteľ štvrtej pešej divízie americkej armády okrem iného povedal:

AUDIO
„Sme hrotom oštepu vojny proti terorizmu. Ak to nevybavíme tu, tak sa to opäť stane v Spojených štátoch a v iných krajinách, kde sloboda prejavu, náboženská sloboda a možnosť slobodne sa rozhodovať patria k spôsobu života.“


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print