Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       12. september 2003 Spomienka na obete 11. septembra 2001 Miroslav Neoveský V deň druhého výročia si ľudia v New Yorku, vo Washingtone a v Pennsylvánii pripomenuli obete najbrutálnejšieho teroristického útoku. Spomienkové a smútočné podujatia sledoval Miroslav Neoveský. Aj počasie na severovýchode Spojených štátov pripomínalo včera onen osudný 11. september spred dvoch rokov, keď akoby šmahom ruky zahynulo vyše 3.000 ľudí. Centrom spomienkových a smútočných podujatí bol, tak ako vtedy centrom útoku, New York. Tisíce Američanov zo všetkých končín krajiny i návštevníkov zo zámoria prúdili už od skorých ranných hodín na miesto, kde sa kedysi hrdo vypínali do oblačných výšav dvojičky mrakodrapov Svetového obchodného centra, na miesto známe dnes pod názvom „Ground zero“. Nijaké veľké prejavy štátnikov a verejných činiteľov. Bolesť a smútok boli vpísané do tvárí pozostalých tak ako pred dvoma rokmi, všetko však bolo tlmené a prosté, ale o to dôstojnejšie. AUDIO Zvuky keltských gájd, hrajúcich stáročnú anglickú hymnickú pieseň o nádeji a spasení, „Amazing Grace“, iba podčiarkli pocity tých, čo sa prišli pokloniť pamiatke otcov a synov, matiek a dcér, bratov a sestier, či drahých priateľov. A potom to boli hlasy detí, ktoré stratili pri útoku svojich rodičov. Bolo ich 200 a po dvojiciach čítali mená 2.792 osôb, ktoré na tomto mieste pred dvoma rokmi stratili životy. AUDIO Zatiaľ čo deti čítali mená zahynutých, ostatní pozostalí kládli v strede „ground zero“ kvety. Mnohí mali pripnuté čiernobiele stužky, symbol straty a smútku, u niektorých to boli stužky žlté, symbol nádeje. Vo Washingtone, kde pri výbuchu lietadla po náraze na budovu Pentagonu zahynulo 184 ľudí, sa spomienkový akt konal jednak na ministerstve obrany a jednak na Národnom cintoríne v Arlingtone, kde našla väčšina obetí miesto svojho posledného odpočinku. Americký prezident sa nezúčastnil na verejných spomienkových podujatiach, ktoré patrili predovšetkým smútiacim a pozostalým. S manželkou Laurou sa však zúčastnil na bohoslužbách v kostole Sv. Jána, ktorý leží oproti Bielemu domu. Pri odchode z kostola novinárom George Bush iba povedal: AUDIO „Pripomíname si stratené životy, pripomíname si hrdinské činy, pripomíname si súcit a dôstojnosť našich spoluobčanov v ten hrozný deň.“ Presne vo chvíli prvého útoku si prezident s manželkou a personálom Bieleho domu na jeho južnom priečelí uctili pamiatku obetí minútou ticha. V pennsylvánskom Shanksville, mieste, kde sa zrútilo štvrté lietadlo, očividne po tom, čo sa skupinka statočných cestujúcich rozhodla napadnúť únoscov a nedovoliť, aby sa lietadlo stalo ďalšou bombou, tiež znel úder zvonu po prečítaní každého mena cestujúcich lietadla. V New Yorku, v jednej z prestávok čítania mien obetí, vystúpil s krátkym príhovorom aj bývalý starosta Rudolf Giulliani, ktorý viedol mesto v jednej z jeho najčiernejších hodín. Najpôsobivejšia bola tá časť jeho preslovu, v ktorej citoval slová bývalého britského premiéra Winstona Churchilla, vyslovené na troskách bombardovaného Londýna: „ Máme začo žiť, máme začo bojovať a ak treba máme aj začo zomrieť!“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...