Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       16. september 2003 Súčasné míny môžu zabíjať ešte o sto rokov Ron Synovitz, Peter Gabaľ S cieľom vyzvať krajiny, aby zastavili výrobu, hromadenie a používanie nášľapných mín, sa v metropole Thajska včera zišlo 250 delegátov zo 70ich krajín sveta. Okrem aktivistov sú medzi nimi aj ľudia z terénu - prieskumníci a odmínovači, ale i tí, čo výbuch míny prežili. Hlavným iniciátorom a usporiadateľom konferencie je Medzinárodná kampaň za zákaz nášľapných mín. Táto organizácia v roku 1997 za svoju činnosť získala Nobelovu cenu za mier. Angažovali sa v nej i viaceré svetoznáme osobnosti. Spomeňme aspoň nebohú britskú princeznú Dianu či ex-beatla Paula McCartneyho. Silná snaha dosiahnuť čo najväčšie obmedzenie tohto špecifického druhu zbraní vychádza z kombinácie dvoch faktorov: vysoký počet obetí sa násobí s tragickou náhodnosťou. Podľa štatistík každých 20 minút zabije nášľapná alebo protipechotná mína jedného človeka. Ročne si tak míny po celom svete vyžiadajú 26.000 obetí. A najmä – ak každú hodinu umrú kvôli mínam traja ľudia, jednou z tých troch obetí je dieťa. Mína je totiž slepá zbraň – nevyberá si cieľ a vlastne nie je ničím iným, než tragickou náhodou, ktorá môže prísť dlhé roky po tom, čo sa armády stiahli z bojísk a konflikty sa stali minulosťou. V tomto duchu sa v telefonickom rozhovore pre Slobodnú Európu vyjadrila i hovorkyňa Medzinárodnej kampane za zákaz nášľapných mín Sue Wixleyová: AUDIO: "Nášľapné míny sú podľa medzinárodného práva nezákonné. Sú nehumánne a nevyberajú si obete. A tak vlády, ktoré pokračujú v používaní nášľapných mín, ohrozujú medzinárodné humanitárne právo – už len tým, že ešte nepristúpili k dohode." Dohodu o zákaze nášľapných mín podpísalo viac než sto štátov začiatkom decembra 1997 v kanadskej Ottawe, ktorá dala dohode meno. S krajinami, ktoré pribudli neskôr, má dnes spolu 136 signatárov. Chýbajú medzi nimi najväčší výrobcovia a šíritelia mín, najmä Čína, India, Pakistan, Rusko a Spojené štáty. Napriek tomu je však podľa Sue Wixleyovej badateľný istý pokrok: AUDIO: "Skutočne sme veľmi povzbudení postupom Spojených štátov v Iraku. Priniesli do regiónu nášľapné míny a boli sme veľmi znepokojení, že by ich mohli použiť rovnako ako vo vojne v Perzskom zálive v roku 1991. No v skutočnosti to neurobili. Cítime sa povzbudení, pretože veríme, že spojenecké mocnosti, ako napríklad Veľká Británia, ktoré sú členskými štátmi dohody, vyvinuli tlak na Spojené štáty, aby nepoužili tieto zbrane." Hoci sa tak Spojené štáty v praxi približujú k požiadavkám Medzinárodnej kampane za zákaz nášľapných mín, ich postoj k dohode zostáva naďalej rezervovaný. V Ottawe pred šiestimi rokmi vyjadrili ochotu pristúpiť k zmluve v prípade, že by si mohli vymieniť určité technické a územné výnimky, s čím však ostatní účastníci vtedajšej konferencie nesúhlasili. Čo sa týka tohtotýždňovej konferencie v Bangkoku, Spojené štáty oznámili, že na ňu nevyšlú oficiálneho pozorovateľa, kým organizátori oceňujú, že z ne-signatárskych štátov prišli oficiálni zástupcovia Číny, Laosu a Vietnamu a očakáva sa príchod pozorovateľa z Pakistanu. Pozornosť sa pritom zameria okrem iného na oblasť strednej Ázie. Hovorkyňa Medzinárodnej kampane za zákaz nášľapných mín Sue Wixleyová: AUDIO: "Podľa informácií, ktoré máme, a ktoré sú - myslím – všeobecne uznávané, takmer všetky strany, zúčastnené na konflikte v Afganistane, použili míny. A isteže je pravda, že Sovieti používali míny. Ale v minulosti ich použili i mnohé iné armády." Milióny kusov neoznačených a nezmapovaných mín v Afganistane si budú vyžadovať nesmierne veľa úsilia na ich odstránenie. A i keď sa ho podarí zorganizovať, zaplatiť a vykonať, vždy tu zostane vysoké riziko, že zabudnuté míny nezostanú bez obetí. To isté platí napríklad pre súčasné Čečensko, a problém napriek veľkej snahe a dobrému postupu poznamenal i vnútrozemie Chorvátska či Bosnu a Hercegovinu. Koniec-koncov, dodnes na mnohých miestach Európy - vrátane Slovenska – môže ľudí ohrozovať munícia z II. svetovej vojny. A pokiaľ ide o súčasné míny, v ktorých podiel železa vysoko prevyšujú použité plasty, odhaduje sa ich životnosť a prípadné ničivé účinky najmenej na ďalších sto rokov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...