Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       19. september 2003 Blair, Chirac a Schroeder budú rokovať o Iraku Daniel Raus Zajtra sa stretnú v Berlíne predstavitelia troch európskych krajín: Veľkej Británie, Nemecka a Francúzska. Tieto tri štáty sú od 2.svetovej vojny hlavnými európskymi spojencami Washingtonu. Tradične dobré vzťahy ale narušili rozpory ohľadom vojny v Iraku. Po trojtýždňovom konflikte sa napokon ukázalo, že kríza ani zďaleka nie je prekonaná. Zatiaľ čo Londýn je na strane Spojených štátov, Paríž a Berlín zotrvávajú vo svojej kritike. Zajtra sa teda uvedené tri európske štáty pokúsia čo najviac zjednotiť svoje stanoviská. Akú nádej na úspech má toto strednutie, to sa snaží v nasledujúcom príspevku analyzovať Daniel Raus. Spojené štáty a Veľká Británia nenašli pred vojnou v Iraku dohodu s Nemeckom a Francúzskom. Teraz je otázka, či ju nájdu aspoň v otázke irackého mieru. Washington by chcel získať pre tamojšiu misiu ďalšie krajiny, pretože bremeno je väčšie, ako sa predpokladalo. Oponenti si ale kladú podmienky, ktoré sa javia ako neprijateľné. Stretnutie britského premiéra Tonyho Blaira s nemeckým kancelárom Gerhardom Schroederom a francúzskym prezidentom Jacquesom Chiracom je iba predohrou podstatne ťažších rokovaní, či už sa odohrajú na pôde Bezpečnostnej rady OSN, alebo budú prebiehať osobitne. Hlavnou otázkou je totiž dohoda medzi Nemeckom a Francúzskom na jednej strane a Spojenými štátmi a Britániou na strane druhej. Inými slovami, ide o to, do akej miery sa podarí Američanom získať podporu Berlína a Paríža. Spojené štáty sú odhodlané zostať v Iraku tak dlho, ako to bude potrebné. Obávajú sa, že ak by odišli príliš skoro, situácia by sa mohla zvrhnúť a režim Saddáma Husajna by iba vystriedala iná forma totality. To naznačil minister zahraničných vecí Spojených štátov Colin Powell, ktorý na otázku, prečo zostať v Iraku, odpovedal: AUDIO: „Nezostávame iba preto, aby sme zostali. Zostávame preto, že je nevyhnutné pokračovať v našej úlohe až do vytvorenia zodpovednej vlády. Najhoršie, čo by sa mohlo stať, je unáhliť sa v celom procese. Nečakať na potrebnú schopnosť a legitimitu vlády a potom sa pozerať na jej pád“. Hlavnou otázkou je, ako dlho majú zostať okupačné armády v Iraku. Američania to vidia na roky, Francúzi skôr na týždne. Takto sa vyjadril prezident Jacques Chirac: AUDIO: C091866 „Tak rýchlo, ako sa to len dá, by sme mali nájsť politické riešenie, ktorým je rýchle odovzdanie moci irackým predstaviteľom – čo by riadila OSN. Keď hovorím tak rýchlo, ako je to možné, nemyslím na mesiace či roky“. Dodajme, že ani Nemecko a Francúzsko nepredstavujú absolútnu názorovú jednotu. Nemci by boli oveľa viac naklonení kompromisu so Spojenými štátmi. V článku pre americký denník New York Times napísal kancelár Gerhard Schroeder, že obe krajiny musia spolupracovať v záujme mieru v Iraku. Nemecko je pripravené zobrať na seba zodpovednosť za viaceré úlohy od humanitárnej pomoci až po výcvik irackej polície. Čo ale Nemecko určite neurobí, je vyslanie vojakov. Navyše Berlín žiada „centrálnu úlohu“ OSN. To povedal aspoň šéf diplomacie Joschka Fischer: AUDIO: „Sme pripravení účastniť sa na rekonštrukcii a stabilizácii civilných štruktúr, ak bude garantovaná transparentnosť a medzinárodná kontrola. To je dôležité aj pre našich partnerov z Európskej únie. Aj tak by som ale rád zopakoval, že nemáme žiadne plány nasadiť nemeckú armádu v Iraku“. Keď sa hovorí o Iraku, oponenti Spojených štátov zvyčajne vo všetkých pádoch skloňujú termín „centrálna úloha OSN“. Čo sa za ním ale vlastne skrýva? Nasadenie mierových jednotiek, takzvaných modrých prílb, ktoré má v Iraku mizivú šancu na úspech? Riadenie obnovy civilných zložiek krajiny s hlavným s hlavným slovom u okupačných síl? Ťažko povedať. Isté ale je, že žiadny americký generál nepodriadi svojich vojakov veleniu OSN. Samotná svetová organizácia nechce ani počuť o zodpovednosti za bezpečnosť Iraku. Dobre vie prečo, stačí si spomenúť na teroristický útok proti civilnej misii v Bagdade. Po Somálsku či Bosne by nasledoval ďalší debakel. To napokon hovorí aj generálny tajomník OSN Kofi Annan: AUDIO: „Keď sa hovorí o úlohe OSN v Iraku, niektorí ľudia pôsobia dojmom očakávania, že pôjdeme do Iraku a budeme ho riadiť. O to ale nikdy nešlo. OSN nemá záujem zobrať na seba bezpečnostné otázky, ani nasadiť modré prilby“. Dôležitý je napokon v celej situácii hlavne názor Iračanov. Aj tu je ale problém. Kto ich vlastne reprezentuje? Bez podstatného zlepšenia stability nemôže byť reč o slobodných voľbách a bez slobodných volieb sa nedá vytvoriť spoľahlivá reprezentácia. Terajšia vládna rada by však uvítala radšej dlhšiu prítomnosť medzinárodných síl, pretože sa obáva chaosu a prípadne aj rozpadu krajiny. Napriek všetkému možno predpokladať, že Blair, Chirac a Schroeder nájdu spoločnú reč. Hlavné rozpory sa prejavia až na rokovaniach s Američanmi. To aspoň tvrdí politológ Alexander Smolar, žijúci v Paríži: AUDIO: „Nebude ťažké nájsť kompromis medzi britskou a francúzsko-nemeckou pozíciou, pretože Blair vždy uprednostňoval väčšiu úlohu OSN a Bezpečnostnej rady – z tohto pohľadu bol Európanom. Chcel dokonca väčšiu účasť Európy v momente, keď Spojené štáty neboli naklonené širšej účasti. Takže, podľa mňa, problémom nie je kompromis medzi Blairom, Schroederom a Chiracom, ale skôr hľadanie kompromisu s Washingtonom“. Zdá sa teda, že rokovania o irackom mieri budú ešte dlhým procesom. Hlavný víťaz vojny, Washington, si totiž dobre uvedomuje nebezpečenstvá politicky lahodne znejúcich, ale inak tragicky unáhlených postupov. Aj keď sa situácia v Iraku nevyvíja dobre, ešte sa nevzdal nádeje, že práve táto krajina sa raz stane príkladom pre celú oblasť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...