|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
22. september 2003
|
Rýchla jazda najmä mladých šoférov trápi aj Američanov
|
Martin Votruba, Pittsburgh
|
Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o problémoch na aké narazil nezvyčajný pokus informovať rodičov o nebezpečnom šoférovaní ich detí.
Prakticky každá americká domácnosť má najmenej jedno auto a kde sú deti, tam prakticky všetky začínajú šoférovať od 16 rokov. Pre rodičov to je príčina častých obáv. Požičať, či aj kúpiť tínedžerom autá pokladajú v tunajšom životnom štýle za nevyhnutné, no každoročne tak tisíce amerických rodín dieťa navždy stratia. K úsiliu počet havárií najmladších vodičov znížiť sa pokúsila pripojiť nezisková organizácia, prostredníctvom ktorej by každý mohol nažalovať rodičom o nebezpečnom jazdení ich detí, ešte kým sedia za volantom. Podľa očakávania narazila na odpor tínedžerov, no aj na pochybnosti ich rodičov.
Hoc v niektorých štátoch Únie môže mládež dostať obmedzené právo šoférovať v súvislosti s poľnohospodárskymi prácami už v 14 rokoch, väčšina získava vodičský preukaz až o 2 roky neskôr. Nasledovných 5 až 10 rokov bude nimi zapríčinená autonehoda najpravdepodobnejšia príčina ich smrti. Ide pritom najmä o chlapcov. Kým precento úmrtí dievčat za volantom sa neveľmi líši od celoamerického priemeru, chlapci do 20 rokov havarujú až 4-krát častejšie ako starší vodiči. A práve pri najmladších vodičoch ide najčastejšie o smrteľné nehody, keď mali v aute viac ako dvoch spolujazdcov.
S takýmito údajmi na mysli vytvoril Andrew Krumholz v štáte Virginia neziskovú organizáciu nazvanú “Bezpečnosť predovšetkým”. Jej cieľ bol dať rodičom čím skôr vedieť, že ich dieťa práve nebezpečne šoféruje. Rodičia by na zadný nárazník auta dali nálepku s otázkou ‘Ako šoférujem?’ a z dostatočnej diaľky čitateľným telefónnym číslom a osobitným kódom. Bolo by to telefónne číslo organizácie, kam by mohol zavolať každý, kto by zbadal nejaké problémy pri jazde auta. Služba pri telefóne by informáciu okamžite postúpila rodičom. Telefón majiteľov auta by teda zostal verejnosti neznámy, ale rodičia by mali varovanie a mohli by s ním naložiť podľa vlastného uváženia.
Organizátor takejto originálnej služby však nemal dosť prostriedkov na celoamerickú kampaň a s tým, čo mal, vo svojom okrese nezískal dosť predplatiteľov. Oslovení rodičia nechceli takto prejavovať ďeťom nedôveru, zdalo sa im, akoby ich nálepkou verejne očierňovali, podozrievali, že by sa informácie o šoférovaní ich detí mohla od sprostredkovateľov sťažností dozvedieť polícia.
Pri tak obmedzenom rozsahu pokusu ťažko odhadovať, či plán stroskotal na nedostatku začiatočného kapitálu, alebo či išlo o zlý nápad. Sčasti podobne zameranú skupinu “Matky proti opitým šoférom” začala pred vyše 20 rokmi organizovať jediná žena. Dnes je známa po celých spojených štátoch, má rozpočet vyše 35 miliónov dolárov a pripisuje si časť zásluh na tom, že autonehody tínedžerov pod vplyvom alkoholu za čas jej pôsobenia poklesli o viac ako polovicu.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|