Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       29. september 2003 Zvýšenie cla na ochranu amerických výrobcov ocele poškodzuje jej spracovateľov Martin Votruba, Pittsburgh Politici aj nepolitici niekedy žiadajú dovozné clá na tovar, ktorý sa síce vyrába doma, no dováža lacnejšie zo zahraničia — najmä ak ceny dovozu pokladajú za umelo znížené cudzími štátnymi dotáciami. Chcú tak zachrániť výrobcov vo vlastnej krajine pred stratou zamestnania. Vlani na jar uvalil osobitné dovozné clá na oceľ prezident George Bush. V súčasnosti stojí zoči-voči rozhodnutiu Svetovej obchodnej organizácie, ktorá tohto roku na jar označila americké clá na oceľ za nenáležité. No bez ohľadu na ďalší postup Bieleho domu, hodnotenie doterajších dôsledkov zvýšenia dovozného cla ukazuje, že čo chráni jedných, môže poškodiť druhých a že celkový výsledok nie je ľahko vopred odhadnúť, ba ani neskôr zhodnotiť. Keď začali pred jeden a pol rokom v Spojených štátoch platiť na oceľ vyššie clá — mimochodom, slovenskej ocele sa zhodou okolností netýkali — odberatelia ju začali kupovať od domácich výrobcov. Podľa stúpencov vyšších taríf sa tak obnovila až tretina z 50 tisíc pracovných miest, ktoré predtým v konkurencii s lacnejším dovozom zanikli. Iné odhady sú nižšie, no všetci súhlasia, že robotu znova získalo prinajmenšom niekoľko tisíc oceliarov a že sa znížili straty bankrotujúcich oceliarní a ich veriteľov. Bolo to preto, lebo oceľ mohli predávať za vyššie — takpovediac — “americké” ceny. No práve v tom bol háčik. Kým vyššie domáce ceny prospeli oceliarom, znamenali zvýšené náklady pre domácich spracovateľov ocele. Podľa najnovších výpočtov americkej vládnej Komisie pre medzinárodný obchod vyššie ceny síce od zavedenia vyššieho cla zaistili oceliarňam o 67 miliónov dolárov viac, ale zároveň pripravili spracovateľov ocele o takmer 9-krát toľko — o 601 miliónov dolárov. Americké výrobky z ocele totiž zdraželi, ale porovnateľné výrobky z dovozu o menej, alebo vôbec nie. A tak sa mnohí z tých, čo potrebujú nie surovú oceľ, ale tovar, ktorý ju obsahuje, obrátili na lacnejších zahraničných dodávateľov. Iní sa pousilovali vyrovnať straty presunutím výroby do lacnejšieho zahraničia, čo v Spojených štátoch znamenalo prepúšťanie. Zvýšenie cla teda neznamenalo iba pomoc oceliarňam — v jeho dôsledku sa pomenilo množstvo iných vzťahov a vznikla nová situácia, do ktorej treba zarátať aj asi 650 miliónov dolárov, ktoré z dovozného cla získala federálna pokladnica. Ak má pravdu správa vládnej komisie, pre krajinu ako celok je teda výsledok takmer vyrovnaný, no vo vnútri krajiny ani zďaleka vyrovnaný nie je. Oceliari si želajú, aby vyššie clo zostalo podľa plánu do roku 2005. Odberatelia ocele čoraz naliehavejšie žiadajú jeho zrušenie. A Európa od rozhodnutia Svetovej obchodnej organizácie proti clu hrozí odvetou na ktorú by americký zahraničný obchod mohol doplatiť až dvoma miliardami dolárov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...