Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       29. september 2003 V USA aj v Británii sa s napätím očakáva správa o irackých zbraniach Daniel Raus V Amerike aj v Británii sa netrpezlivo čaká na osobitnú správu o irackých zbraniach hromadného ničenia. Podľa viacerých pozorovateľov od nej možno závisí budúci osud amerického prezidenta či britského premiéra. Obaja totiž potrebujú presvedčiť verejnosť, že vojna v Iraku bola potrebná, rovnako ako sú potrebné terajšie obete v záujme jeho obnovy. Vyše 40 percent Britov chce, aby premiér Tony Blair rezignoval kvôli Iraku. V Amerike je situácia podobná: 46 percent voličov si želá opätovné zvolenie prezidenta Busha a o percento viac už dáva prednosť zmene. Takmer tri štvrtiny Američanov majú navyše pocit, že vojna v Iraku bola príliš drahá. Je pritom jasné, že obom štátnikom by nič nepomohlo viac, ako to, že by sa v Iraku našli chemické či biologické zbrane. To sa ale nepodarilo ani za 5 mesiacov od 1.mája, kedy prezident Bush oznámil víťazstvo. Kde sú teda zakázané zbrane? Ponúka sa viacero možností. Po prvé, Saddám Husajn ich mohol v kritickom období odviezť do susednej Sýrie. Potom je ale otázka, prečo to doteraz nepotvrdili aspoň spravodajské zdroje. Po druhé, mohol ich ukryť v samotnom Iraku. To je samozrejme možné, pretože samotný Husajn sa už 5 mesiacov úspešne skrýva. Menej pravdepodobné je, že by úkryt doteraz nikto nevyzradil. Aj to je ale možné. Teoreticky existuje aj tretia alternatíva, že Husajn v posledných rokoch zbrane naozaj nemal. Prečo by ale odmietal inšpektorov OSN za cenu ozbrojenej konfrontácie? Isté je zatiaľ iba to, že spojenci zakázané zbrane nenašli. Apologetika vojny je preto založená na všeobecnom tvrdení, s ktorým sa každý stotožní: že svet je bez Husajna bezpečnejší a krajší. V tomto duchu hovoril najnovšie britský premiér Tony Blair: AUDIO: „Musím povedať, že v žiadnom prípade nemôžem považovať za zlé to, že sme sa zbavili Saddáma Husajna. Som presvedčený, že to v konečnom dôsledku povedie k bezpečnejšiemu svetu. A jedno je jasné: Irak bude lepší pre samotných Iračanov“. Zatiaľ sa nevie, kedy bude osobitná správa zverejnená. Podľa neoficiálnych vyjadrení by ju mohli dostať členovia amerického Kongresu na budúci týždeň. Pracuje na nej bývalý americký inšpektor v Iraku David Kay. Podľa kritikov vojny sa stane pre Busha aj Blaira tvrdou ranou. Udalosti ale v tomto prípade neradno predbiehať. Zdá sa síce, že správa bude založená na irackej dokumentácii, nie na rukolapných dôkazoch. V hre je však dôležité svedectvo Husajnovho ministra obrany Sultána Hašima Ahmeda, ktorý mal medzi hľadanými osobami č.27. On, aj viacerí nižšie postavení predstavitelia režimu, dostali vraj prísľub imunity, ak prehovoria. Je samozrejme otázka, či nebudú mať strach z pomsty svojho bývalého šéfa – nezabudnime, že Husajna sa doteraz nepodarilo chytiť. A ak prehovoria, nikto nevie, či povedia všetko, čo vedia. S podobnými informáciami môžu chcieť obchodovať – aj oni predsa sledujú nálady v Amerike či Británii. Britský premiér Tony Blair čelí v týchto dňoch ťažkej situácii na zasadaní svojej labouristickej strany. Prechádza suverénne najväčšou krízou od chvíle, kedy sa dostal do jej vedenia. Celá Británia navyše pozorne sledovala vyšetrovanie samovraždy bezpečnostného poradcu vlády Davida Kellyho, ktorého síce mohla doviesť k tragickému činu vybičovaná reportáž BBC, na druhej strane je ale zjavné, že mal voči postupu vlády vážne výhrady. Správa o tejto udalosti má byť zverejnená až začiatkom decembra. Za oceánom sa pre zmenu mobilizujú opoziční demokrati, ktorí pri pohľade na klesajúcu popularitu prezidenta Busha pochopili, že sa nad ním dá možno zvíťaziť. Správa o irackých zbraniach môže znamenať, že z ich primárok nevzíde iba obetný baránok, ale naozaj silný kandidát. Každý totiž vie, že okrem ekonomiky môže mať situácia v Iraku najvážnejší vplyv. Pre prezidenta Busha aj premiéra Blaira má teda očakávaný dokument značnú dôležitosť. Bolo by ale prehnané tvrdiť, že jeho význam je fatálny. Až príde na volebné lámanie chleba, britskí aj americkí voliči budú nepochybne prihliadať aj k iným veciam.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...