Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       1. október 2003 Okrem Slovenska aj Bulharsko vyvoláva otázniky v NATO Kathleen Knoxová, Georgi Koritanov a Daniel Raus Kauza odvolávania šéfa slovenského NBÚ je, napriek svojej nejasnosti, dobre známa. Zrejmé je aj to, že má vplyv na obraz Slovenska v očiach Atlantickej aliancie. Za pozornosť stojí fakt, že aj niektorí ďalší kandidáti majú podobné problémy. O jednom z nich vám, s použitím materiálov Slobodnej Európy, povie viac Daniel Raus. Slovensko aj Bulharsko sú medzi siedmimi krajinami, ktoré získali koncom minulého roka pozvánku do NATO. Stalo sa to na pražskom summite Aliancie, ktorý prebiehal symbolicky v postkomunistickej Českej republike na pozvanie vtedajšieho českého prezidenta Václava Havla. Už vtedy sa ozývali pochybnosti, či kvantita nebude na úkor kvality – inými slovami, či veľký rozširovací tresk nezmení Alianciu na voľné združenie štátov, ktoré si viac alebo menej vzájomne pomáhajú. Pochybnosti opäť ožili vďaka najnovším udalostiam na Slovensku a v Bulharsku. V prvej krajine sa premiér Dzurinda snaží odvolať šéfa Národného bezpečnostného úradu Jána Mojžiša, ktorý má dôveru NATO. V druhej krajine sa premiér Simeon Saskoburgotski snaží naopak dosadiť za svojho poradcu bývalého komunistického špióna a potom šéfa tajnej služby Brigadira Asparuchova, ktorý sa, z pochopiteľných dôvodov, dôvere Aliancie neteší. Aké dôsledky to môže mať? Odpoveďami sú variácie od naivného názoru, že žiadne, až po odvážne tvrdenia, že katastrofálne. Najďalej zašiel v tomto smere britský spravodajský magazín Jane´s Intelligence Digest, ktorý tvrdil, že generálny tajomník NATO George Robertson mal odporučiť členským štátom, aby počkali s ratifikáciou slovenského členstva. Väčšina pozorovateľov zastáva umiernený názor, že vec je vážna, ale členstvo v Aliancii nezhatí. Faktom sa stali vyjadrenia zástupcov NATO, že situáciu pozorne sledujú, a tiež misia vysokého predstaviteľa Aliancie Wayna Ryzchaka na Slovensku. Pozrime sa teraz na bulharský prípad. Aj tam je jasné, že povesť krajiny sa dostala do vážneho ohrozenia. Americký veľvyslanec v Sofii James Pardew sa pokúsil zmeniť rozhodnutie premiéra a vyzval ho, aby takúto vec so spojencami konzultoval. Momentálne nie je jasný výsledok, ale hovorca vlády povedal, že vymenovanie bývalého špióna nie je isté. Bývalý šéf tajnej služby Brigo Asparuchov prijal pozvanie do televízneho programu Slobodnej Európy, kde odpovedal na otázku svojej minulosti: AUDIO: „V roku 1991 som mal, ako šéf bulharskej kontrarozviedky, kontakty s Američanmi, ich tajnými službami a všetkými európskymi službami bez výnimky. Výsledky našej spoločnej práce za 6 rokov boli vynikajúce, čo možno dokázať“. Asparuchov teda hodnotí svoju minulosť viac ako pozitívne. Problém samozrejme je, že podobné hodnotenie si neosvojila Atlantická aliancia. Redaktor Slobodnej Európy sa ho teda logicky opýtal, ako to môže vysvetliť. AUDIO: „Nemám vysvetlenie, okrem toho, že ide o výsledok našepkávania domácich síl proti nepopulárnej osobe, ako som ja“. Stephen Blackwell z britského Royal United Services Institute hovorí, že slovenský aj bulharský prípad nastolili otázku dôvery pri zdieľaní utajovaných informácií v NATO. AUDIO: „Myslím si, že prípady odrážajú všeobecnú obavu. Je to hlavný problém, čo sa týka rozšírenia, keď si uvedomíte, že v týchto krajinách prevládajú ľudia z bývalých komunistických tajných služieb“. Podľa Blackwella na tom nie je lepšie ani Rumunsko, ktorého spravodajské služby sú plné bývalých príslušníkov Ceausescovej Securitate. Obavy pritom vyvoláva hlavne predstava, že citlivé informácie sa dostanú do rúk ruskej tajnej služby alebo organizovaného zločinu. AUDIO: „Bezprostrednou obavou, vzhľadom na organizovaný zločin, je že informácie sa môžu dostať k teroristickým skupinám, ktoré by ich použili proti členom NATO“. Ak by nebolo v hre samotné členstvo problematických kandidátov, isté je, že otvorenou otázkou zostáva, k akým informáciám sa po vstupe do NATO vlastne dostanú. Čím horšiu povesť si vytvoria, tým väčšia izolácia ich vo vnútri Aliancie čaká.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...