Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       3. október 2003 V Iraku sa zbrane nenašli, prezident Bush chce dať vraj na hľadanie ďalších 600 miliónov dolárov Daniel Raus Vojna v Iraku sa skončila už pred piatimi mesiacmi, o dôvodoch pre ňu sa však stále diskutuje. Prispela k tomu aj včerajšia priebežná informácia tímu, hľadajúceho iracké zbrane. Jeho šéf David Kay musel americkým kongresmanom povedať, že zbrane sa zatiaľ nenašli. Bývalý šéf inšpektorov OSN Hans Blix na to reagoval slovami, že nie je prekvapený. Práve on sa pred vojnou vyjadroval skepticky k dôvodom pre ozbrojený zásah. Výskumy verejnej mienky v Spojených štátoch navyše ukazujú, že 53 percent Američanov nemá istotu, že vojna bola nutná. Aké dôsledky to môže mať pre prezidenta Busha? 600 miliónov dolárov chce dať administratíva amerického prezidenta Busha na hľadanie irackých zbraní hromadného ničenia. Takú informáciu priniesol aspoň denník New York Times – s odvolaním na nemenované zdroje. Suma sa pritom týka iba terajšieho finančného roku. Opozičným demokratom sa to nepáči už preto, že daňových poplatníkov už stálo hľadanie zbraní 300 miliónov a výsledok je nulový. Ukázalo sa to včera, keď bývalý inšpektor OSN David Kay podal priebežnú informáciu členom spravodajských výborov Kongresu. David Kay má za úlohu vypracovať správu pre CIA a napriek tomu, že iracké zbrane hľadá medzinárodný tím 1200 expertov, musel konštatovať, že zbrane sa nájsť nepodarilo: AUDIO: „Do tejto chvíle sme nenašli samotné zbrane, čo neznamená, že sme dospeli k záveru, že neexistujú“. Ako David Kay poznamenal, boli zistené viaceré aktivity bývalého Husajnovho režimu, a tiež sa našli zariadenia, vrátane mobilných laboratórií, svedčiace o biologickom zbrojnom programe. Napokon upozornil, že práca jeho tímu sa ešte ani zďaleka neskončila. To naznačil aj minister obrany Donald Rumsfeld: AUDIO: „Majú ešte množstvo práce. Musia vypočuť mnoho ľudí. Mnoho stôp je ešte stále dôvodom pre obavy“. Demokratický senátor Jay Rockefeller ale nespochybňuje iba peniaze na hľadanie zbraní. Otázkou je, podľa neho, samotná doktrína preventívneho útoku: AUDIO: „To, že sme bez dôkazov, hovoríme o zámeroch, zariadeniach, ale nemáme nič v ruke, a pritom žiadame ďalších 6 či 9 mesiacov a značné peniaze, ma vedie k presvedčeniu, že treba dôkladne rozmýšľať o doktríne preventívneho útoku“. Republikánsky predseda spravodajského výboru Senátu Pat Roberts bol zjavne sklamaný. Nezostalo mu nič iné, ako pred novinármi vyzvať amerických občanov, aby si zachovali trpezlivosť. AUDIO: „To, čo sme počuli, mi nerobí radosť, musíme si ale zachovať postoj „počkajme a uvidíme“. Je to naša jediná možnosť“. Je evidentné, že Bushova administratíva prežíva kvôli otázke irackých zbraní určitú nervozitu. Americkí voliči si už teraz myslia, že vojna, aj snaha udržať v Iraku mier, je príliš drahá. Iba v terajšom návrhu rozpočtu na ňu žiada prezident Bush 87 miliárd dolárov. Čo sa týka samotných zbraní, odborníci vážne pochybujú, či sa nejaké nájdu. Ak sa nič nenašlo doteraz, bolo by to prekvapenie. Ted Galen Carpenter zo známeho Cato Institute napríklad tvrdí, že hľadať jadrové zbrane je zbytočné: AUDIO: „Žiadny uznávaný odborník neverí, že Irak mal jadrové zbrane. Nemá teda zmysel dávať peniaze na ich hľadanie“. Celá záležitosť nadobúda s postupujúcim časom politický rozmer. Demokrati sa pripravujú na prezidentské voľby a Bushova neschopnosť nájsť v Iraku zbrane môže byť vítané eso v ich rukách. Aj v očiach voličov môže napokon pôsobiť 600 miliónov dolárov na hľadanie zbraní ako Bushova zúfalá snaha získať si dôveru. Práve tieto zbrane totiž uvádzal ako hlavný dôvod pre vojnu. Ak sa zbrane nenájdu, bude situácia pripomínať policajta, ktorý zastrelil vyhrážajúceho sa zločinca, a keď je po všetkom, zistil, že zločinec vlastne nemal skutočnú zbraň, iba maketu. Okolostojaci ľudia v takom prípade dvihnú obočie a majú tendenciu zabudnúť na vážnosť predchádzajúcej chvíle. Čosi podobné sa môže stať prezidentovi Bushovi. Či ho pred tým zachráni spomenutých 600 miliónov, to je otázka. Najmä ak zbrane v Iraku naozaj nie sú.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...