Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       6. október 2003 Nezhody medzi CIA a Bielym domom pre únik informácií Miroslav Neoveský V Spojených štátoch sa rozprúdila prudká politická debata okolo úniku informácií, súvisiacich s činnosťou spravodajských služieb a odôvodnením vojenského zásahu v Iraku. Príspevok s použitím materiálu washingtonského spravodajcu Slobodnej Európy Jeffreyho Donovana pripravil Miroslav Neoveský. Všetko sa krúti okolo dvoch otázok, týkajúcich sa vierohodnosti vlády prezidenta Busha. Jednak, či preháňala pri odôvodňovaní vojenského zásahu v Iraku a jednak, či odhalila totožnosť agentky Ústrednej spravodajskej služby CIA, ako odvetu jednému z hlasných kritikov vojenského zásahu. Medzi nich patrí aj jeden z najvážnejších uchádzačov o nomináciu Demokratov za kandidáta na prezidenta Howard Dean , ktorý k veci v piatok povedal aj toto: AUDIO „Prezident nám dovolil, aby sme si mysleli, že Saddám a al-Káida sú jedno, že Saddám mal dočinenia s 11-tym septembrom. Minulý týždeň priznal, že to nie je pravda. To isté platí aj o iránskom nákupe uránu v Afrike a minister obrany tvrdil, že vie presne, kde sú zbrane hromadného ničenia – okolo Tikritu a Bagdadu. Ukázalo sa, že ani to nie je pravda.“ Celú vec minulý týždeň skomplikovala ďalšia udalosť. Ministerstvo spravodlivosti, na naliehanie CIA oznámilo, že začalo trestné vyšetrovanie toho, či sa Biely dom nepokúsil potrestať kritika vojenského zásahu tým, že odhalil totožnosť agentky CIA, čo je trestný čin, za ktorý hrozí až desať rokov väzenia. Kritikom bol v tomto prípade bývalý americký veľvyslanec v Iraku a Gabone Joseph Wilson. Z poverenia CIA vyšetroval tvrdenia, že Bagdad sa usiloval o nákup uránu v Afrike. V júli tohto roku v článku pre „New York Times“ uverejnil svoj nález, podľa ktorého celá „historka s uránom“ je nanajvýš pochybná. Pre Biely dom to bolo veľmi trápne, keďže veta o uráne z Afriky sa objavila aj v správe o stave Únie, ktorú George Bush predniesol v januári v Kongrese. O týždeň neskôr po uverejnení článku jeden z renomovaných komentátorov, citujúci vysokého vládneho činiteľa, odhalil totožnosť agentky CIA, manželky veľvyslanca Wilsona. Celý prípad úniku informácií a neobjavených zbraní hromadného ničenia v Iraku však podľa expertov svedčí o čomsi hlbšom. O zápase medzi hlavnými výzvednými službami Spojených štátov a vysokými činiteľmi vlády, ako sú napríklad viceprezident Dick Cheney a minister obrany Donald Rumsfeld. Začiatkom tohto roka viceprezident Cheney v televízii povedal, že si je istý, že Irak obnovil svoj program nukleárnych zbraní. A v septembri minulého roka Donald Rumsfeld vyhlásil, že má „nezvratný dôkaz“ o tom, že Saddám má zväzky s al-Káidou. Podľa expertky Washingtonského inštitútu politických štúdií, CIA a ostatné americké výzvedné služby takéto tvrdenia nikdy nebrali vážne. Okrem iného Phyllis Bennisová hovorí: AUDIO „Vieme, že informácie od analytikov výzvedných služieb boli oveľa menej jednoznačné a viacej nuancované. Bolo nám povedané, že tu je bezprostredná hrozba a že zbrane hromadného ničenia by mohli byť nasadené do 45-tich minút. Nebola v tom nijaká nuanca. Bolo to okamžité.“ Bývalý vyšší činiteľ v CIA David MacMichael, citovaný americkými médiami, aj v rozhovore pre Slobodnú Európu povedal, že viceprezident Cheney a iní vysokí vládni činitelia naliehali na analytikov, aby v správach pre Biely dom podporili vojenský zásah. Ale iní experti podozrenia, že správy výzvedných služieb boli vládou nadhodnocované, aby odôvodnili vojenský zásah, rozhodne odmietajú. Reuel Marc Gerecht, bývalý analytik CIA pôsobí dnes vo washingtonskom politologickom „American Enterprise Institute“. Podľa neho Saddám mal skutočne styky s al-Káidou a pokiaľ ide o africký urán tak aj tu je presvedčený, že informácia bola opodstatnená a poukazuje na to, že aj britské výzvedné služby na tom naďalej trvajú. Podľa neho jadrom sporu medzi „jastrabmi“ a CIA nie sú jednotlivé správy výzvedných služieb, ale už samotná zmienka o vojne. Podľa neho vedenie amerických výzvedných služieb prechovávalo hlboké ideologické výhrady proti zvrhnutiu Saddáma Husajna, čo tiež ovplyvňovalo ich odhadovanie irackej hrozby.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...