Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       7. október 2003 Špionážnym incidentom na Guantaname zrejme netreba pripisovať priveľký význam Andrew Tully, Peter Gabaľ Guantanamo je zaujímavosť sama o sebe: záliv tohto mena, neďaleko rovnomenného kubánskeho mesta, sa nachádza na tzv. Ostrove slobody, ktorému pevnou rukou vládne Fidel Castro. Nevládne však tomuto zálivu, kde sa i po desaťročiach nepriateľstva oboch krajín stále nachádza americká námorná základňa. Práve tu Spojené štáty umiestnili väzenie pre osoby, podozrivé z terorizmu či príslušnosti k sieti al-Káida alebo hnutiu Taliban. Väčšinu zo 660 zadržiavaných osôb považujú Spojené štáty z bezpečnostného hľadiska za veľmi dôležité. Napokon i to bol jeden z dôvodov, prečo sa toto väzenie - v našom ponímaní skôr väzba – nachádza mimo bezprostredného územia Spojených štátov. No ani táto izolovaná základňa na kubánskej pevnine nezostala ušetrená špionáže. Aspoň to vyplýva z takto odôvodneného zadržania už troch ľudí, ktorí slúžili práve v tejto - väzenskej časti základne. Objavila sa dokonca úvaha, či základňa Guantanamo nebola infiltrovaná nejakou väčšou bunkou nepriateľských agentov. Oficiálni predstavitelia však nestrácajú nervy. Minister obrany Donald Rumsfeld v piatok lakonicky konštatoval: AUDIO: "Keď ste vo vojne a máte nepriateľov, snažia sa objaviť spôsoby, ako sa dostať do výhodnejšej pozície a vás oslabiť. Bolo to tak vždy. Nemalo byť to teda byť nejaké veľké prekvapenie, že z času na čas sa také prípady prihodia." A najvyšší americký vojenský veliteľ, šéf zboru náčelníkov štábov Richard Myers, dokonca hýril optimizmom: AUDIO: "Mali sme na mieste – poviem to tak - isté veci, isté kontrašpionážne schopnosti, máme preverovacie procesy a tak ďalej. A podľa mňa fakt, že nejakí ľudia boli zatknutí pre tieto veľmi vážne zločiny, znamená dobrú správu." Zatiaľ posledný z ľudí, podozrivých zo špionáže, bol zadržaný pred týždňom v utorok na letisku v Bostone, kam priletel z Káhiry. Naturalizovaný americký občan egyptského pôvodu Ahmed Mehalba je bývalým príslušníkom americkej armády, na základni slúžil už ako civilný pracovník, prekladateľ z arabčiny. Podľa úradov sa V Mehalbovej batožine našli kompaktné disky, ktoré obsahovali tajné informácie o základni na Guantaname. Agentom FBI však údajne tvrdil, že na CDčkach je len hudba a videoklipy. Obvinený bol krivej výpovede pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Ako prekladateľ pracoval na Guantaname i Ahmad Halabí, ktorý bol ako prvý zadržaný už koncom júla. Tento americký občan narodený v Sýrii však bol v tej chvíli stále pilotom amerického letectva. Zadržaný bol na Floride po tom, čo odchádzal z výkonu služby na základni – a údajne pritom odtiaľ so sebou viezol 180 listov zajatcov, mená niektorých z nich spolu s popisom ich umiestnenia, ale aj plány tamojších zariadení a ďalšie citlivé informácie. Najdôležitejšou osobou medzi trojicou zadržaných však je kapitán americkej armády James Yee, absolvent prestížnej vojenskej akadémie West Point. A na základni plnil i krajne citlivú úlohu: bol totiž vojenským duchovným, svojho druhu kaplánom, i keď v tomto prípade islamským. Zadržaný bol 10. septembra takisto na Floride, keď údajne prevážal materiály o zajatcoch a o ich vypočúvateľoch. Zatiaľ však nebol obvinený z konkrétneho trestného činu. Práve prípad spomínaného duchovného vyvolal isté otázniky a znepokojenia: ako napríklad v rozhovore pre Slobodnú Európu povedal penzionovaný generál Edward Atkeson, je vcelku obvyklé, že kňazi a kapláni majú možnosť preniesť napríklad z väzení osobné odkazy väzňov ich príbuzným. Čím však v žiadnom prípade nemožno ospravedlniť, že u kapitána Yeeho boli nájdené floppy disky s tajnými informáciami. Generál vo výslužbe Edward Atkeson, ktorý pracoval ako spravodajský dôstojník pre armádu a CIA, a ktorého otec bol svojho času veliteľom práve na Guantaname, však v širšom slova zmysle nepociťuje obavy v súvislosti s tým, že tlmočníkov a prekladateľov armáda hľadá v radoch imigrantov – rovnako ako v časoch II. svetovej vojny predsa armáda využívala rôzne služby Američanov nemeckého či talianskeho pôvodu: AUDIO: "Mali by sme hľadať v našej populácii lojálnych občanov aby nám pomohli s akýmkoľvek problémom, ktorý máme v zahraničí, to by mal byť všeobecný princíp. A potom, v ďalšom rade, sa musíte zaoberať bezpečnostnými otázkami a tak ďalej."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...