Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       8. október 2003 Obavy z eskalácie konfliktu na Blízkom Východe Miroslav Neoveský V súvislosti s izraelským náletom na údajnú základňu teroristov v Sýrii, ale aj s včerajšími výrokmi prezidenta Busha a izraelského premiéra Šarona k incidentu sa množia obavy z možnej eskalácie konfliktu na Blízkom Východe. S použitím materiálu washingtonského spravodajcu Slobodnej Európy Jeffreyho Donovana pripravil príspevok Miroslav Neoveský. Hoci nedeľňajší nálet odsúdila veľká časť medzinárodného spoločenstva, vrátane generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana, americký prezident Bush už v pondelok povedal, že „Izrael sa nesmie cítiť obmedzovaný vo svojej sebaobrane.“ Včera však americký prezident tiež nabádal Ariela Šarona, aby urobil všetko a zabránil eskalácii konfliktu. „Rozhodnutia premiéra Šarona brániť svojich ľudí, sú platné. Aj v tejto krajine by sme robili to isté“, povedal George Bush , ale zároveň dodal: AUDIO „Dôkladne zvažujeme a mal by to robiť aj premiér Šaron, aby pochopil dôsledky každého rozhodnutia. Zatiaľ čo bráni svojich ľudí, tak nesmie vytvoriť podmienky, vedúce k eskalácii.“ Profesor Univerzity Georgea Washingtona a vedecký pracovník Blízkovýchodného inštitútu vo Washingtone Murhaf Džuedžati však v rozhovore pre Slobodnú Európu povedal: AUDIO „Už prostý fakt, že Izrael bombardoval palestínsky cieľ v Sýrii je eskaláciou. Exportuje palestínsko-izraelský konflikt mimo jeho perimeter, prenáša ho do Sýrie.“ Iní experti však mienia, že izraelský nálet bol mienený ako posolstvo, aby Sýria prestala podporovať skupiny palestínskych radikálov, z ktorých niektoré operujú zo Sýrie, alebo zo Sýriou kontrolovaného Libanonu. Expert inštitútu Heritage Foundation Jim Phillips to formuloval nasledovne: AUDIO „Signál, ktorý Izrael vyslal Sýrii je, že by sa to veľmi ľahko mohlo zvrhnúť do vojny, do ktorej by bola vtiahnutá aj Sýria. Do vojny, ktorú však nemôže vyhrať. Zdôrazňuje Sýrčanom riziká ich politiky podpory teroristov. Nielen Palestínčanov proti Izraelu, ale aj Hizboláhu v Libanone.“ Za ďalšie takéto varovanie možno považovať aj mapu, uverejnenú včera izraelskými orgánmi, na ktorej sú vyznačené domy v Damasku, v ktorých údajne sídlia vedúci činitelia Hamasu Musa Abu Murzok a Chalíd Mašal, vodca Islamského Džihádu Ramadan Šalláh a šéf hlavného velenia Ľudového frontu pre oslobodenie Palestíny Ahmed Džibril. Na mape je vyznačených aj ďalších desať miest v Damasku, v ktorých údajne pôsobia politické, vojenské a v niektorých prípadoch mediálne kancelárie hnutí Islamský Džihád, Hamas, al-Fatáh a Ľudového frontu pre oslobodenie Palestíny. Pôsobí to ako veľmi jasná ilustrácia výroku izraelského premiéra Ariela Šarona , ktorý na smútočnom akte za obete vojny z roku 1973, okrem iného tiež povedal: AUDIO „Izrael sa nenechá odradiť od obrany svojich občanov a nebude váhať udrieť na svojich nepriateľov kdekoľvek a akýmkoľvek spôsobom. Zároveň však nepremárni nijakú možnosť či príležitosť dosiahnuť dohodu so susedmi.“ Výroky amerického prezidenta, ako aj izraelského premiéra považujú niektorí experti za pokus vykresliť izraelské akcie, ako súčasť celosvetového boja proti terorizmu. Murhaf Džuedžati z Univerzity Georgea Washingtona však tvrdí, že sa to nedá porovnávať. Už citovaný Jim Phillips tiež priznáva, že izraelský nálet postavil tak prezidenta Busha ako aj premiéra Šarona do prinajmenšom čudného svetla. Medzitým došlo na izraelsko-libanonských hraniciach k ďalším incidentom, avšak izraelské vojenské velenie eskaláciu neočakáva, aj po krokoch, ktorými na nálet reagovala sýrska strana. Napriek tomu sa však zdá, že „cestovná mapa“ k mieru na Blízkom Východe sa v súčasnom zmätku niekde stratila.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...