Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       13. október 2003 Pochybné listy amerických vojakov o situácii v Iraku Martin Votruba V pokračujúcej záplave záporných správ z Iraku vyvíja Biely dom už vyše týždňa väčšie úsilie Američanov presvedčiť, že spravodajstvo sa tradične sústreďuje na zlé, či tragické udalosti a že nepovšimnuté zostávajú kladné zmeny v živote mnohých Iračanov. Aj nie veľmi časté listy amerických vojakov z Iraku svojim miestnym, takpovediac “domovským” novinám opisujú rozličné kladné momenty. V posledných dňoch ich bolo možné po celých Spojených štátoch nájsť asi 11. Hovoria napríklad, ako im pri prejazdoch cez mesto ľudia mávajú, ako americkí vojaci obnovujú iracké policajné a požiarne útvary, ako pomáhajú opravovať vodovodnú sieť. Problém s týmito aspoň 11 čerstvými listmi však je, že sú — okrem podpisu — od prvého do posledného slova rovnaké. Aj keď podpora Američanov zákroku v Iraku zostáva pomerne vysoká — podľa posledných prieskumov v septembri ho pokladala za užitočný asi polovica opýtaných — takmer od začiatku zákroku systematicky slabne a hlavne narastá počet odporcov. Kým v apríli sa zdalo, že veci v Iraku napredujú zle, len okolo piatim percentám ľudí, v auguste to bolo 4-krát toľko a v septembri už malo pochybnosti vyše tretiny Američanov. Biely dom čoraz očividnejšie hľadá iné než doterajšie spôsoby, ako situáciu v Iraku zmeniť a ako presvedčiť ľudí, že Iračania majú zo zákroku aj nejaký prospech. Zdá sa, že v miestnych denníkoch zverejnené listy s podpismi amerických vojakov v Iraku prospejú málokomu. Bolo ich zrejme viac, no niektoré redakcie, ktorým prišli, ich medzi listy čitateľov nezaradili. Problém nie je v ich pravdivosti. Pokiaľ sa novinárom podarilo zistiť, prinajmenšom väčšina z vojakov, ktorí jednotlivé — no zhodné — listy podpísali, s ich obsahom úplne súhlasí. Sami ho však nenapísali. O podpis ich vraj požiadal veliteľ čaty. Ide pritom zrejme o nie všetkých príslušníkov možno len jedinej čaty prápora nasadeného v severnom Iraku. Aspoň jeden vojak sa nepamätá, že by list podpisoval, no pamätá sa, že o jeho obsahu s nejakým dôstojníkom hovoril. Najvyššie zložky, nadriadené tejto čate, uviedli, že o iniciatíve nič nevedia — ani na úrovni divízie v severnom Iraku, ani v štábe na Floride. Je možné, že išlo o akciu nejakej zložky vojenských útvarov pre informovanie verejnosti. Rozosielanie zhodných listov, podpísaných rôznymi ľuďmi, je v amerických politických aj mimovládnych kampaniach celkom bežné. No Američania sú na osud vojakov v Iraku čoraz citlivejší a čitatelia, ktorí listy pokladali za osobné výpovede jednotlivcov, sa zrejme budú cítiť zavedení.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...