Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       23. október 2003 V Madride sa začala darcovská konferencie pre Irak - zatiaľ prináša viac sľubov ako financií Daniel Raus V Madride sa začala dvojdňová konferencia, ktorej cieľom je získať čo najviac peňazí na obnovu Iraku. Spojené štáty dúfajú, že bremeno sa postupne rozloží. Čo sa ale týka viacerých európskych spojencov a Ruska, práve v Madride sa ukazuje, že ich zmiešané pocity sa zatiaľ celkom prekonať nepodarilo. 55 miliárd dolárov – takúto čiastku dosiahli odhady peňazí, potrebných na obnovu Iraku. Nakoľko sa k tejto sume priblížia darované čiastky na madridskej konferencii, to je ale vážna otázka. Dôležitým hráčom je, okrem Spojených štátov, aj OSN, najmä po poslednej rezolúcii, ktorú úspešne odhlasovala Bezpečnostná rada. Generálny tajomník svetovej organizácie Kofi Annan hovoril s opatrným optimizmom: AUDIO: „Verím, že dokážeme získať obnos, potrebný na začatie obnovy Iraku, v dostatočnej miere a s rozhodnosťou. Dôležité bude, aby snaha vydržala“. Kofi Annan si je dobre vedomý váhavého prístupu kritikov vojny v Iraku, predovšetkým Nemecka, Francúzska a Ruska. Odpovedal ale aj na často spomínané obavy, či budú poskytnuté peniaze rozumne využité: AUDIO: „Máme dostatočné mechanizmy a opatrenia, ktoré by mali uistiť ľudí, že peniaze budú nielen vhodne použité, ale bude sa to aj kontrolovať“. Dodajme, že pre obnovu Iraku boli vytvorené viaceré fondy, aby si darcovia mohli vybrať a mali istotu, že sa ich peniaze nebudú vyhodené do vzduchu. Váhanie viacerých krajín sa prejavuje už tým, že na prvý deň konferencie poslali nižšie zastúpenie. Kontrastuje to s Washingtonom, ktorý tam má šéfa diplomacie Colina Powella aj ministra financií Johna Snowa. Podobné zastúpenie majú Španielsko, Taliansko a Japonsko. Iné krajiny posielajú šéfov diplomacií až zajtra. Slovenskú delegáciu vedie minister Kukan. Prvý deň sa niesol v znamení pokusov o zníženie premrštených očakávaní. Obnova Iraku sa napokon aj tak musí rozložiť do viacerých rokov. Španielsky premiér Jose Maria Aznar podčiarkol, že dôležité je hlavne demonštrovať záväzok. AUDIO: „Príspevky zo Španielska a ďalších krajín sa iste dobre použijú. Čo je ale dôležité, je skutočný záväzok“. Tretinu z potrebnej sumy už vopred avizovali Spojené štáty. Európska únia chce poskytnúť iba zlomok, necelých 250 miliónov dolárov. Francúzsko a Nemecko zatiaľ neplánujú osobitné príspevky mimo pomoci z Bruselu. Diego Ojeda, hovorca komisára pre vonkajšie vzťahy každopádne ubezpečoval, že pre Brusel je obnova Iraku dôležitá. AUDIO: „Je pre nás dôležité, aby bol pokus o obnovu Iraku úspešný“. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Jurij Fedotov predvčerom uviedol, že Irak je potenciálne bohatá krajina, takže Moskva pomoc neplánuje. Zdá sa, že diskusie sa budú tiež týkať možností odpustenia irackých dlhov, v čom by Rusko mohlo zohrať pozitívnu úlohu – ale zatiaľ nič nenasvedčuje, že zohrá. Ako povzbudzujúca injekcia zapôsobila tesne pred konferenciou teda aspoň informácia Svetovej banky, ktorá chce poskytnúť 5 miliárd dolárov. Washington sa pokúša svojich spojencov motivovať. Americký prezident Bush v Austrálii obhajoval postup v Iraku: AUDIO: „Ťažko si niekto môže myslieť, že by bol svet lepší so Saddámom Husajnom – určite by si to nemysleli disidenti, ktorí skončili v jeho väzeniach či masových hroboch“. Vysoký predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí Kim Holomes vyjadroval očakávanie, že krajiny, ktoré hlasovali za poslednú rezolúciu o Iraku, nezostanú iba pri slovách a postojoch, ale prejdú aj k finančne vyjadreným činom: AUDIO: „Dúfame a očakávame, že všetky krajiny, ktoré hlasovali za rezolúciu, podporia jej uskutočnenie v nasledujúcich mesiacoch – slovom aj skutkom“. Tak ako obnova Iraku, aj zháňanie peňazí na ňu bude zrejme dlhodobý proces. A dlho sa bude diskutovať aj o dlhoch, ktoré po sebe zanechal režim Saddáma Husajna. Isté je, že tento diktátor prišiel Iračanov veľmi draho.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...