Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       29. október 2003 Američania chcú hovoriť s Iránom, a ten sa okúňa Ivan Štulajter & Jeffrey Donovan Podľa amerického námestníka ministra zahraničných vecí Richarda Armitageho Spojené štáty obnovia rozhovory s Iránom na témy, ktoré sú predmetom ich spoločného záujmu. Takými sú napríklad situácia v Afganistane, v Iraku či pašovanie drog. Irán však dnes oznámil, že Washington najprv musí zastaviť osočovanie a ohrozovanie. Chladné vzťahy medzi Iránom a Spojenými štátmi majú už dlhé trvanie. K prerušeniu diplomatických stykov s Teheránom Washington prikročil v 70. rokoch minulého storočia, keď v Iráne prebehla islamská revolúcia. Ňou sa dostali k moci islamskí klerici a proamericky orientovaný Šach Réza Páhlaví musel z krajiny, bohatej na ropu, utiecť. Neskôr sa do iránsko-amerických análov zapísala neúspešná oslobodzovania akcia rukojemníkov začiatkom 80. rokov. Súčasné iránsko-americké vzťahy sú povedľa starých zaťažené aj novými trenicami. Spojené štáty podozrievajú Irán, že na svojich jadrových zariadeniach vyvíja atómovú zbraň. Ak je tomu naozaj tak, Teherán má na to dva dobré dôvody: Po prvé, odradiť Spojené štáty od preventívnej vojenskej akcie, čo je obdoba severokórejskej politiky. Obe krajiny sa totiž ocitli na Bushovej osi zla. A po druhé, vybudovať si pozíciu regionálnej mocnosti a postaviť sa seberovne vedľa jadrovej Indie a jadrového Pakistanu. Konfliktným je, samozrejme, aj fakt, že Irán je klerikálnou krajinou a ustanovenie liberálnej demokracie v Iraku nie je v jeho záujme. Irán vyznáva „šiítsky“ islam a sú to práve šiíti, ktorí v Iraku predstavujú najpočetnejšiu náboženskú skupinu. Hoci ich jednotu zoslabuje frakčný boj medzi duchovnými vodcami, existujú reálne obavy, že irackí šiíti budú využití či rovno zneužití proti plánom demokratizovať a sekularizovať krajinu. Ak k tomu pridáme ešte aj to, že teroristi, útočiaci na ciele v Iraku, nachádzajú v Iráne útočisko, Washington má o čom s Teheránom hovoriť. Otázkou je, či o to isté má záujem aj Irán. Ten sa tvári veľmi neochotne, o čom svedčí napríklad aj jeho posledné odmietnutie vydať Američanom zadržaných príslušníkov al-Káidy. O cieli, ktorý sledujú Spojené štáty rozhovormi s Iránom, americký hovorca americkej vlády Richard Boucher povedal: Audio: “Cieľ zostáva – nastolujeme ho opakovane – máme hlboké obavy zo spornej a škodlivej politiky, ktorú sleduje Irán v súvislosti s podporou terorizmu. Sme vážne znepokojení prítomnosťou príslušníkov al-Káidy v Iráne.” Ďalšiu z tém americko-iránskych rozhovorov načrtol včera samotný šéf Bieleho domu George Bush. Týka sa toho, že cez iracko-iránsku a iracko-sýrsku hranicu prenikajú na územie Iraku teroristi: Audio: “Pracujeme s týmito krajinami. Dali sme im na vedomie, že očakávame od nich posilnenie kontroly hraníc, aby sa tým zabránilo prechádzaniu ľuďom, ktorých potom chytáme my.” Za všetkými týmito otvorenými otázkami stojí v pozadí tá základná a tou je dosiahnutie zmeny iránskeho klerikálneho režimu. Ten má napokon doma už peknú hromadu oponentov. Podľa námestníka Armitagea Spojené štáty nepožadujú zmenu režimu, ale zastavenie vývoja jadrových zbraní, zastavenie podpory terorizmu, ochranu ľudských práv a náboženskej slobody. Len ťažko si splnenie týchto požiadaviek predstaviť so súčasnými klerikmi pri mocenskom kormidle. Podľa politickej analytičky z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie Shireeny Hunter sa zdá, že Washington v súvislosti so zmenou režimu v Iráne stavia skôr na politiku vzájomných stykov. Audio: “Možno by sme mohli niektoré naše ciele dosiahnuť, vrátane postupnej zmeny iránskeho režimu, skôr nadviazaním vzájomných stykov ako jeho úplnou izoláciou, či dokonca vojenskou akciou.” Teherán však dnes prostredníctvom hovorcu vlády v súvislosti s obnovením americko-iránskych rozhovorov oznámil, že ak má o nich uvažovať, Washington najprv musí zastaviť osočovanie a ohrozovanie Iránu. Slovom, nadviazať styky nie je ľahké.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...