Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       30. október 2003 Američania si kladú otázku, kto stojí za silnejúcimi útokmi v Iraku Gabriel Sedlák Zlá bezpečnostná situácia v Iraku prinútila medzinárodné organizácie k znižovaniu stavu svojich pracovníkov v krajine. Napríklad OSN začala sťahovať z Bagdadu, kde v pondelok pri koordinovaných útokoch zahynulo vyše 30 ľudí, všetkých svojich neirackých zamestnancov. Medzitým kompetentné miesta hľadajú odpoveď na otázku, kto je za útoky zodpovedný. Do slovníka výrazov spájajúcich sa s úsilím o obnovu postsaddámovského Iraku si môžeme zapísať nový pojem: „ramadánová ofenzíva“. Zrodil sa hneď na začiatku prvého ramadánu, teda moslimského posvätného mesiaca, po páde režimu Saddáma Husajna. Najprv prišiel nedeľný útok na bagdadský hotel, v ktorom sa v tom čase nachádzal námestník amerického ministra obrany, a po ňom nasledovala séria samovražedných krvavých útokov. V utorok potom zabili neznámi ozbrojenci dvoch amerických vojakov. Podľa informácie, ktorú s odvolaním sa na Pentagon priniesla televízna stanica CNN, má byť mozgom týchto útokov bývalý iracký viceprezident a blízky spolupracovník Saddáma Husajna generál Ibrahim al-Duri. Na rozdiel od väčšiny Američanmi hľadaných vysokých predstaviteľov bývalého baasistického režimu je al-Duri naďalej na slobode. Bez ohľadu na to, či je táto úvaha správna alebo nie, kladú si ľudia vo Washingtone, samozrejme vrátane prezidenta Georgea Busha , túto otázku. Audio: „Pokúšame sa zistiť o aký typ ľudí ide. Ja by som ale povedal, že ide buď o baasistov, alebo o zahraničných teroristov, a možno sú to jedni i druhí.“ Prezident Bush sa týmto záverom akoby snažil vylepšiť dojem verejnosti z protichodných názorov, s ktorými v minulých dňoch vystupovali americkí dôstojníci priamo v Iraku. Najprv generál Martin Dempsey ešte v nedeľu povedal, že si nie je vedomý prítomnosti zahraničných bojovníkov v Iraku. O deň neskôr však jeho zástupca Mark Hertling vyhlásil, že práve tí stoja za pondelkovými samovražednými útokmi. Hertling však zároveň vysvetľoval, že jeho vyjadrenie nie je v rozpore s Dempseyho slovami. Ide totiž o to, že až do pondelka chýbali konkrétne dôkazy o prítomnosti neirackých extrémistov v krajine. Zmenu názoru vysvetlil Hertling nešpecifikovanými spravodajskými informáciami, ako aj o tým, že po sérii zjavne koordinovaných pondelkových útokov v Bagdade bezpečnostné sily zabránili ďalšiemu, keď zadržali ozbrojeného muža so sýrskym pasom. Analytik z washingtonského Centra pre obranné informácie Mark Burgess si myslí, že útoky vo vnútrozemí odpútavajú pozornosť od irackých hraníc, ktoré sa tým stávajú priepustnejšími. Audio: „Vzhľadom na to, ako sa v Iraku veci vyvíjajú, bol by som veľmi prekvapený, keby si určitý počet zahraničných bojovníkov nenašiel cestu do Iraku. Pozoruhodné by naopak bolo, keby tam nešli.“ Dostať sa k zbraniam vraj v Iraku vôbec nie je problém. V krajine existuje rad nekontrolovaných skladov zbraní. A s prístupom k nim a k cudzincom, pripraveným obetovať pri útoku svoje životy, irackí geriloví velitelia nemusia otáľať. S trochou irónie o tom hovorí penzionovaný plukovník Kenneth Allard, ktorý má skúsenosti s prácou pre vojenské spravodajstvo. Audio: „Je to zrejme efektívna deľba práce. Chcem tým povedať, že zo správania Iračanov sa zdá, že sa nevzdávajú a chcú sa dožiť ďalšieho dňa.“ V Iraku dnes dochádza denne priemerne k 33 útokom na americké sily. V júli to bolo iba 12 útokov denne. A počet zabitých amerických vojakov od 1. mája, kedy prezident Bush vyhlásil koniec veľkých vojenských operácií, je už 117, teda viac ako počet padlých Američanov počas samotnej jarnej invázie. Je preto iba prirodzené, že sa prezidenta Busha novinári opäť pýtajú na prípadné posilnenie americkej vojenskej prítomnosti v Iraku. Audio: „Neustále sa pýtam ministra obrany Donalda Rumsfelda, a túto otázku som položil aj veliteľovi ozbrojených síl generálovi Johnovi Abizaidovi, či má to, čo k plneniu misie potrebuje. Povedal mi, že má.“ Bývalý spravodajský analytik Anthony Cordesman však vidí istý nedostatok. Audio: „Naším najväčším problémom je to, že máme sily, ktoré sú schopné zásahu proti povstaleckým silám, ale slabé špionážne informácie, a nie je jednoduché to zlepšiť, pretože nám chýbajú ľudia so skúsenosťou, akú sme získali vo Vietname. Máme veľký nedostatok jazykovo zdatných ľudí a odborníkov na regionálne otázky.“ Osoby, ktoré stoja za útokmi v Iraku, majú zrejme rôzne motívy. No jedna vec ich spája: snaha o podkopanie obnovy Iraku, vedenej Američanmi. Výsledkom ich úsilia však nie je odchod amerických či iných vojakov, ale znižovanie stavu humanitárnych pracovníkov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...