Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       3. november 2003 Ako budú Američania čeliť množiacim sa útokom v Iraku Anna Rausová V nedeľu zomrelo v Iraku 19 amerických vojakov, z toho 16 pri útoku na vrtuľník pri meste Faludža. Pribúdajúce obete na strane Američanov vedú Spojené štáty k prehodnocovaniu bezpečnostnej situácie. Po odstránení irackého prezidenta Saddáma Husajna od moci sa stretávali koaličné sily v Iraku pod vedením Spojených štátov s odporom, ktorý označovali za „izolované prípady“. Pripisovali ich Saddámovým stúpencom, sympatizantom teroristickej siete al-Káida či bežným zločincom. Frekvencia týchto útokov postupom času dosiahla nepríjemný priemer 35 za deň a tak sa dnes už hovorí, že Washington čelí v Iraku rozhodnému ozbrojenému odporu. Otázkou je, či pribúdajúce obete nezlomia vôľu Bieleho domu priviesť Irak k spoločenskej a hospodárskej obnove. Minister obrany Donald Rumsfeld však bezprostredne po nedeľných zlých správach zopakoval odhodlanie Bushovej administratívy: AUDIO: „Bol to strašný deň. Vo vojne však budú vždy strašné dni a je žiaľ nutné sa cez tieto veci dostať, pretože napokon zvíťazíme“. Množiace sa útoky smerujú k jednému cieľu – znepríjemniť Američanom v Iraku život a narušiť dôveru miestnych Iračanov, že Biely dom je schopný nastoliť v krajine poriadok a z dlhodobého hľadiska i fungujúcu ekonomiku. Jedno riešenie vidia Spojené štáty v urýchlení výcviku miestnej irackej polície a vojakov. Americký správca Paul Bremer odhaduje, že do septembra 2OO4 sa bude starať o bezpečnosť vyše 200 000 Iračanov – príslušníkov novej armády a policajtov: AUDIO: „Urýchlime odovzdanie zodpovednosti Iračanom. Je dôležité, aby sa predovšetkým oni sami podieľali na obrane. Je to ich krajina, ich budúcnosť“. Zoči-voči pribúdajúcim obetiam sa začalo hovoriť aj o vyslaní ďalších amerických vojakov, ale súčasná administratíva chce ich počet v Iraku naopak znížiť. V kongrese prebiehajú horúčkovité diskusie, či najväčšie bezpečnostné bremeno majú v Iraku aj naďalej niesť iba Američania. Druhou možnosťou je zdieľanie tejto zodpovednosti s inými štátmi, ale to už by bolo pod velením OSN a nie Spojených štátov. Anna Rausová, SE		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...