Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       4. november 2003 Dôvera Američanov k Bushovej irackej politike klesla Ivan Štulajter, Andrew Tully Menej ako polovica Američanov podporuje irackú politiku prezidenta Georgea Busha. Podľa minulotýždňového prieskumu denníka Washington Post a televíznej stanice ABC je ich 47 percent. Naopak 51 percent opýtaných s Bushovou politikou v Iraku nesúhlasí. Simon Serafaty z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie je presvedčený, že nestabilitu a pokračujúce krviprelievanie v Iraku možno prisúdiť Pentagonu. Ten síce úspešne zvládol vojnovú fázu, ale nezvláda povojnovú okupáciu krajiny. Podľa neho invázia do Iraku bola založená na hlbokom nepochopení toho, čo sa dialo v krajine po tom, čo jej hranice nakreslili Briti v roku 1920, a takisto na nepochopení hĺbky devastácie, ku ktorej došlo počas vlády Saddáma Husajna. Audio: „To, čo vidíte, je hrubá ignorancia podmienok, ktoré prevládali v Iraku počas Husajnovho režimu a tiež od roku 1920. Tie majú teraz dopad na okupáciu.“ Podľa analytika Serafatyho Američania nezdieľajú Bushov pohľad na vec, že práve vojna v Iraku je hlavným frontom vo vojne proti terorizmu. Profesor Alan Lichtman z Americkej univerzity vo Washingtone tvrdí, že ak sa Bushovej administratíve nepodarí zlepšiť situáciu v Iraku, potom môžu byť údaje z prieskumov verejnej mienky ešte horšie. Bush pritom začína svoju kampaň pred budúcoročnými prezidentskými voľbami. Ak sa mu nepodarí zlepšiť svoj rating bude podľa Lichtmana čeliť rovnako rozdelenému táboru voličov ako v roku 2000, keď o úrad prezidenta zápasil s Al Goreom. Audio: „Bushove preferencie v ekonomických otázkach a domácich záležitostiach vždy boli nízke. Zvyšoval ich však jeho dôraz na posilnenie národnej bezpečnosti. Ale teraz, keď sa veci v Iraku vyvíjajú negatívne a ľudia skúmajú jeho politiku, vraciame sa späť k roku 2000, keď bola krajina rozdelená.“ Profesor Lichtman dodáva, že kritika voči Bushovej politike ohľadom Iraku môže byť vedená dvoma smermi: Nepripravil Američanov na dlhú a bolestivú vojnu a nepripravil ich na enormné výdavky, ktoré sú s ňou spojené. Svetlým bodom pre Busha však môže byť v súčasnosti to, že výkonnosť americkej ekonomiky rastie. V americkej „prezidentskej“ politike je pritom rozhodujúce práve to, v akej ekonomickej kondícii sa krajina nachádza. Ak sa však na rozdiel od stavu hospodárstva bude situácia v Iraku zhoršovať, budúcoročné prezidentské voľby môžu byť testom toho, či ekonomika zostane v preferenciách voličov na prvom mieste aj naďalej.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...