Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       17. november 2003 Dva dni bude Brusel žiť zahraničnou politikou Ahto Lobjakas & Ivan Štulajter Šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan sa od dneška v Bruseli zúčastňuje na dvojdňovom pravidelnom zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy Európskej únie. Kukan absolvuje aj pracovný obed šéfov diplomacií členských a pristupujúcich krajín únie s americkým ministrom zahraničných vecí Colinom Powellom. V programe Rady je aj stretnutie s izraelským ministrom zahraničných vecí Silvanom Shalomom. Očakáva sa, že počas rokovania únia dá najavo obavy z čoraz väčších nezhôd s Ruskom. Ide napríklad o to, že Moskva odďaľuje ratifikáciu Kjótskeho protokolu. Podrobnejšie k zasadnutiu Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy Európskej únie referuje bruselský korešpondent Slobodnej Európy Ahto Lobjakas. Jeho príspevok do vysielania pripravil Ivan Štulajter. Vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou existuje niekoľko trecích plôch. Spomeňme aspoň tie najhlavnejšie: Ochrana životného prostredia – Bushova administrativa odmietla Kjótsky protokol, ktorý je zameraný na zníženie emisií, vyvolávajúcich skleníkový efekt. Kvôli obávám pred zneužitím Washington takisto odmietol Medzinárodný súdny tribunál pre vojnové zločiny, za vznik ktorého sa od počiatku zasadzovala Európa. V obchodnej sfére vypukol zasa konflikt s Európskou úniou po tom, čo Spojené štáty uvalili vyššie clá na dovoz ocele. Rovnako existujú spory okolo geneticky upravovaných potravín, keď Amerika ako ich kľúčový producent a vývozca naráža na značnú európsku rezervovanosť. Ale asi najvážnejšie, doslova “strategické” spory vyvolala a vyvoláva iracká otázka a takisto aj ambície Európskej únie a v ich rámci najmä tlak Nemecka a Francúzska na vytvorenie vlastnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky únie. Táto záležitosť totiž otvára otázku o úlohách a postavení Severoatlantickej aliancie v rámci transatlantických vzťahov. Ako vidno, šéf americkej diplomacie Colin Powell má o čom so svojimi európskymi partnermi v Bruseli hovoriť. Podľa informácií z bruselských kuloárov sa k téme transatlantickej spolupráce pridajú ďalšie, a to mierový proces na Blízkom východe, situácia na Balkáne, v Iraku, boj proti terorizmu a proti šíreniu zbraní hromadného ničenia. Európske diplomatické zdroje navyše uvádzajú, že Powell sa mieni zaujímať aj o európsky vesmírno-satelitný projekt Galileo, ktorý má ambíciu konkurovať obdobnému americkému systému. Záujem o účasť na európskom projekte Galileo prejavil aj Izrael. Táto téma je v Bruseli diskutovaná s izraelským ministrom zahraničných vecí Silvanom Shalomom. No hlavná pozornosť je sústredená na politické otázky. Európska únia je značne znepokojená postojmi izraelskej vlády k európskym diplomatom, ktorý sa stretli s palestínskym lídrom Jásirom Arafatom. Izraelský premiér Ariel Šaron z tohto dôvodu opakovane ignoruje európskeho komisára Javiera Solanu. Teraz sa však zdá, že európsky špeciálny vyslanec pre blízkovýchodný región, Belgičan Marc Otte, je bojkotovaný na všetkých úrovniach izraelskej vlády. Podľa jedného európskeho zdroja, ktorého kontaktoval bruselský korešpondent Slobodnej Európy, je táto situácia neprijateľná. Napriek tomu v návrhu deklarácie medzi Izraelom a úniou sa objaví údajne len mierna požiadavka, aby Izrael prehodnotil svoj súčasný tvrdý postoj. Izraelský minister zahraničný vecí Shalom dnes v Bruseli uviedol: Audio: „Verím, že Európa môže zohrať kľúčovú rolu v blízkovýchodnom mierovom procese, ale musí mať vyváženejší postoj smerom k izraelsko-palestínskemu konfliktu. V opačnom prípade to bude rovnaké ako počas posledných 30 rokov.“ Únia má v pláne otvoriť aj otázku bezpečnostného múru, ktorý má brániť prenikaniu palestínskych teroristov na izraelské územie. Šéf izraelskej diplomacie si z úst Európanov vypočuje obavy, že sporná hranica bezpečnostného múru môže dopredu znemožniť budúce rozhovory s Palestínčanmi a v konečnom dôsledku znemožniť vytvorenie palestínskeho štátu. Únia podľa očakávania zopakuje svoju výzvu, aby Izrael zmrazil výstavbu nových židovských osád na okupovaných územiach a zrušil tie, ktoré boli vybudované od marca 2001. Ďalším z kľúčových bodov bruselského zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy Európskej únie je schôdzka so šéfom Iránskej národnej bezpečnostnej rady Hassanom Ruháním. Treba ju vnímať v kontexte snahy Európskej únie primäť diplomatickou cestou Irán, aby zverejnil všetky detaily okolo svojho jadrového programu a vyvrátil tak podozrenia z vývoja jadrových zbraní. Nedávno traja ministri zahraničných vecí – Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie navštívili v tejto veci Teherán. Únia zároveň opatrne privítala správu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, že neexistujú žiadne dôkazy o iránskom jadrovom vojenskom projekte, ale existujú dôkazy, že sa Irán snažil čosi zamlčať. Únia bude naliehať na Irán, aby súhlasil s neobmedzenými a neohlásenými inšpekciami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Posledné signály poukazujú na ochotu Teheránu umožniť takéto kontroly. Šéf Iránskej národnej bezpečnostnej rady Ruhání dnes v Bruseli vyhlásil: Audio: „Pokiaľ ide o iránske nukleárne aktivity, zdôraznili sme, že podporujeme dohodu, ktorú sme dosiahli s Európanmi.“ Šéf európskej zahraničnej politiky Javier Solana k tomu dodal: Audio: „Našim prvoradým cieľom je, aby Irán nevyvíjal atómové zbrane. Dosiahli sme s nimi istú dohodu a dúfame, že ju dodržia.“ Na záver ešte zaznamenajme, že podľa bruselských zdrojov ministri zahraničných vecí budú po prvýkrát diskutovať o návrhu, aby do zmlúv s tretími krajinami bola vložená klauzula o nešírení zbraní hromadného ničenia. Hoci detaily zatiaľ nie sú známe, už dnes si možno položiť otázku, či na vymáhanie dodržiavania takejto klauzuly únii budú stačiť iba diplomatické nástroje. Inými slovami a vo všeobecnosti, ak sa únia dopracuje k vlastnej zahraničnej politike, len ťažko si táto vo svete získa rešpekt, ak nebude podopretá vojenskou silou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...