Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       21. november 2003 40. rokov od atentátu na Johna F. Kennedyho Ivan Štulajter & Jeffrey Donovan Aj 40 rokov od atentátu na amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho v texaskom Dallase je táto udalosť predmetom bádania, rôznych špekulácií, ba, ako to ukázal aj kontroverzný film Olivera Stona JFK, aj námetom pre filmárov. Nedá sa však vylúčiť, že príčiny a okolnosti zastrelenia Kennedyho zostanú nejasné aj po ďalšie roky. Kennedy bol zvolený do Bieleho domu v 42 rokoch svojho života a stal sa najmladším americkým prezidentom. Svojím elegantným zovňajškom, ktorý dotvárala jeho príťažlivá žena Jackie, zosobňoval nový typ politika. Miliónom Američanov, ale aj ľuďom po celom svete učaroval predovšetkým svojím optimistickým vystupovaním a vizionárstvom. Kennedy je dodnes pre mnohých Američanov jedným z najväčších prezidentov, o čom svedčia aj výsledky najnovšieho prieskumu verejnej mienky Gallupovho ústavu. Historici a politickí analytici majú však na úspešnosť Kennedyho misie v Bielom dome rôzne názory. Nejde o žiadne jednohlasné zatracovanie, ale ani o nekritickú chválu. Dajme teraz slovo jednému z nich, profesorovi histórie na Americkej univerzite vo Washingtone Peterovi Kuznickovi: Audio: „Kennedy bol neľútostným bojovníkom v studenej vojne. Ale nemyslím si, že by nás bol vtiahol do vojny vo Vietname takým spôsobom ako jeho nástupca prezident Johnson. Myslím si, že chcel zmeniť politiku voči Sovietskemu zväzu a uvažoval nad zmenou politiky pretekov v nukleárnom zbrojení.“ Prezident Kennedy čelil azda najväčšej globálnej kríze od skončenia 2. svetovej vojny, keď sa Sovietsky zväz pokúsil vybudovať strategické raketové základne na Kube začiatkom 60. rokov. Mnohí pozorovatelia tvrdia, že svet vtedy delili od americko-sovietskej nukleárnej konfrontácie doslova hodiny či dokonca len minúty. Za zlyhanie jeho zahraničnej politiky sa považuje neúspešná invázia kubánskeho proticastrovského odporu v Zátoke svíň, ktorá sa uskutočnila s podporou CIA. Ako vidno, kubánsky diktátor Castro vládne ostrovu „Slobody“ dodnes. Ale vráťme sa k vyšetrovaniu Kennedyho vraždy. Krátko po oznámení, že prezident zraneniam po strelách podľahol, polícia zatkla Lee Harveyho Oswalda. Ten na otázku novinára, či zastrelil Kennedyho, odpovedal záporne. Audio: Reportér: "Did you shoot the president?" Oswald: "I didn't shoot anybody." Na podrobné výsluchy Oswalda však nezostal čas. Dva dni po zatknutí ho počas transportu zastrelil Jack Ruby. Dodnes sa vedú špekulácie, či Oswald konal samostatne, alebo ako člen organizovanej skupiny. Pokiaľ ide o jeho vraha Rubyho, tiež nie sú jasné motívy jeho činu. Bol to mentálne retardovaný muž, ktorý stratil nad sebou kontrolu, keď mu zabili milovaného prezidenta? Alebo to bol na všetko odhodlaný vrah, najatý mafiou, aby zabránil Oswaldovi vypovedať? Všetky tieto nejasnosti okolo Oswalda a Rubyho sa dajú nahradiť otázkou: aký bol vlastne motív Kennedyho verejnej popravy? Je to otvorená partia. Znovu má slovo profesor histórie na Americkej univerzite vo Washingtone Peter Kuznick: Audio: „Vieme, že existovalo niekoľko ľudí v CIA, ktorí Kennedyho nenávideli. Po Zátoke svíň Kennedy vyhlásil, že má v pláne rozbiť CIA na tisíc kúskov. Kennedy prepustil šéfa CIA Alana Dullesa a dvoch ďalších jej vrcholových predstaviteľov. Vieme, že CIA mala potenciálny motív. Vieme, že šéf FBI Edgar Hoover tiež nenávidel Kennedyho. Aj v tomto prípade je možný motív. Možné sú aj motívy zo strany Castrových prívržencov, pretože Kennedy bol zaangažovaný na pokuse o atentát na Castra.“ Ale sú možné aj ďalšie motívy. Režisér Oliver Stone vo svojom filme JFK špekuluje okolo veľkej protikennedyovskej konšpirácii zbrojárskeho priemyselného komplexu. Za atentátom na Kennedyho mohol stáť aj kubánsky disent v Spojených štátoch. Prezident údajne chcel ukončiť studenú vojnu, opustiť Vietnam a uzavrieť mier s Kubou. Robert Blakey, ktorý bol členom špeciálnej parlamentnej vyšetrovacej skupine nedávno vyhlásil, že kľúčovou otázkou nie je, či Oswald je Kennedyho vrahom, ale či konal samostatne. Podľa Blakeyho je nemožné dať na túto otázku definitívnu odpoveď, ale on sám verí, že pravdepodobne existujú dôkazy, nasvedčujúce tomu, že v atentáte mala prsty mafia. Iní zas poukazujú na Oswaldove väzby na CIA. Ako už bolo povedané, stále otvorená partia...		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...