Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       25. november 2003 Problémy ilegálnych pracovníkov v zahraničí Kathleen Knoxová, Peter Gabaľ V uplynulých týždňoch americké imigračné úrady zadržali okolo tristo ľudí, ktorí tam ilegálne pracovali v jednej z najväčších obchodných sietí. Až 35 zo zadržaných ľudí boli českí občania, vďaka čomu sa Česi sa popri Rusoch stali v tej súvislosti najviac spomínanou národnosťou. Medzi zatknutými boli zrejme aj slovenskí občania. Ako však na našu otázku uviedlo veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Spojených štátoch, nikto z nich sa na ambasádu neobrátil so žiadosťou o pomoc a americké imigračné orgány ju o vyhostených občanoch štandardne neinformujú. O Slovákoch v tejto kauze teda viac nevieme. V každom prípade však ani im ilegálna práca v cudzine nie je cudzia. Tlačová tajomníčka veľvyslanectva vo Washingtone Viera Viskupová i preto považovala za dôležité vo svojej odpovedi zdôrazniť, že na zneužívanie turistických víz na pracovné príležitosti, doplácajú nakoniec tí, čo chcú navštíviť Spojené štíty skutočne ako turisti, no občas víza nedostanú. Otázka ilegálneho zamestnávania cudzincov má ale viacero problematických rovín. Americké imigračné úrady zadržali v uplynulých týždňoch asi tristo ľudí, ktorí bez potrebného povolenia pracovali v obchodnej sieti Wal-Mart, najmä pri upratovaní. Záťah to samozrejme nebol ani prvý, ani jediný, len patril v poslednom čase medzi tie väčšie a dostalo sa mu významnej publicity. Zo správ sme sa tak dozvedeli, že v komunite ilegálnych pracovníkov tvorili významný podiel Rusi, Česi, a ďalší príslušníci stredo- a východoeurópskych národov. Tému si opakovane na významnom priestore všimol americký denník New York Times a dosť veľkej pozornosti sa dostalo Čechom: medzi zadržanými vo Wal-Marte tvorili viac než desať percent. Čo láka cudzincov do Ameriky napriek riziku vyhostenia a dlhoročného zákazu vstupu, je jasné: na pomery v strednej a východnej Európe či bývalom sovietskom priestore pomerne slušný zárobok. Z 1200-dolárového zárobku za nekvalifikovanú prácu i po odpočítaní nákladov na bývanie, stravu, ale i nákupy a zábavu ešte človeku čosi zostane: a nemusí toho byť málo. V rozhovore s korešpondentkou Slobodnej Európy Kathleen Knoxovou to po návrate domov do Českej republiky potvrdil 21-ročný Martin Hlubuček: AUDIO: "Já jsem tam sice dělal - dalo by se říct - pro Američany podřadný práce, nebo špinavý práce, který už oni vlastně nedělají, je tam spousty přistěhovalců na to, ale vydělával jsem nějakých - tak průměrně - 1200 dolarů měsíčně, takže spousty jako peněz... No spousty ne, člověk tam je a chce taky žít a chodí tam za zábavou a kupuje si věci, ale určitě když to porovnám tady s Čechama, tak vlastně veškerý peníze spolkne nájem, jídlo, a tam ještě spousta se dala ušetřit." Pritom samotné peniaze nemusia byť lákadlom číslo jeden: konkrétne Martin Hlubuček chcel jednoducho poznať Ameriku: pre mladého človeka však letenka a náklady na pobyt často predstavujú horentnú sumu. Iní prosto riešia svoju sociálnu situáciu. Odborník na otázky migrácie Ryszard Piotrowicz z Waleskej Univerzity to potvrdzuje slovami o vidine... AUDIO: "...ak už nie bohatstva, tak aspoň lepšieho života." Niektoré odhady v Spojených štátoch hovoria až o siedmich miliónoch ilegálnych pracovníkov zo všetkých kútov sveta. Riziká v lepšom prípade vyhostenia, v horšom prípade väzenia, však zďaleka nevyčerpávajú repertoár hrozieb: strach z imigračných orgánov, nutnosť pracovať po celé mesiace bez víkendov a iných voľných dní; práca v noci a nadčasy bez príplatkov, a to všetko bez sociálneho poistenia. V prípade dlhšej choroby či zranenia je nešťastie hotové. Ako dodáva Ryszard Piotrowicz, napriek pôvodným vidinám a napriek sľubom sprostredkovateľských agentúr, ktoré si často len zoberú peniaze a nesprostredkujú vôbec nič, "sa cudzinci niekedy ocitnú v čiernej ekonomike, z ktorej už potom nevystúpia." Čierna ekonomika – toť v lepšom prípade obchod so sexom, v horšom zločin. O čosi zložitejšie a z istého hľadiska i optimistickejšie sa na vec díva analytik washingtonského Inštitútu pre prisťahovaleckú politiku Muzaffar Chishti. Podľa neho... AUDIO: "...je jasné, že by v Spojených štátoch nemohlo byť toľko ilegálne pracujúcich cudzincov, keby na tunajšom pracovnom trhu nepanovala ich významná potreba. Sú potrební pre práce, o ktoré sa Američania nezaujímajú. Problémom ale je, že ilegálny štatút robí týchto ľudí obzvlášť zraniteľnými pokiaľ ide o zneužívanie a vykorisťovanie." Ako riešenie sa tak zákonite ponúka akási amnestia. Spojené štáty takto pred 16-imi rokmi umožnili zlegalizovať pobyt okolo trom miliónom ľudí. Podobný problém mimochodom rieši i Veľká Británia: minister vnútra David Blunkett práve tento mesiac navrhol umožniť desaťtisíckam ilegálnych pracovníkov najmä v pohostinských službách a zdravotníctve, aby mohli legálne zotrvať tam, kde si ich trh i tak žiada.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...