Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       1. december 2003 Aká je budúcnosť amerického vesmírneho programu? Martin Votruba, Pittsburgh Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o rozpore medzi tým koľko NASA platí astronoautov a koľko z nich bolo vo vesmíre, či má vôbec šancu tam v dohľadnom čase letieť. Bude vyše stovky amerických astronautov nezamestnaných? To závisí od toho, či pod nezamestnanosťou chápeme prepúšťanie z práce, alebo — v tomto prípade — “žiadne lety do vesmíru”. To prvé im podľa už prakticky dokončených plánov na budúcoročný výskum vesmíru nehrozí. No kým Peking najnovšie oznámil dlhodobý program, ktorý by malo o 16 rokov zavŕšiť pristátie prvého Číňana na mesiaci a kým po februárovej havárii raketoplánu Columbia americkí astronauti tohto roku robili lety do vesmíru iba na ruských raketách, americké plány letov ľudských posádok do vesmíru už vyše desaťročia za čoraz menšieho záujmu verejnosti stagnujú. Tí, čo sa na to pamätajú, označujú prvé pristátie človeka na mesiaci pred vyše 40-timi rokmi za jeden z vrcholov ľudského nadšenia technickým pokrokom. Mnohým sa vtedy zdalo, že cesty na mesiac budú bežné a že čoskoro bude nasledovať Mars. V skutočnosti však nielen od prvého, ale aj od posledného pristátia človeka na mesiaci už tiež uplynulo vyše 40 rokov. Zhodou okolností to bol Američan slovenského a českého pôvodu Eugene Cernan. Z Bieleho domu bolo naposledy počuť pokus nadchnúť Američanov slovami o pláne cesty astronautov na Mars roku 1989, keď tam úradoval otec terajšieho prezidenta George Bush starší, no potom sa urobil odhad nákladov a odvtedy slová nadšenia nahradilo mlčanie. Návrh budúcoročného rozpočtu pre Národný úrad pre aeronautiku a vesmír NASA predstavuje menej ako pätinu Kongresom schválených nákladov na irackú vojnu. No ani iracká vojna, ani stále rastúci deficit štátneho rozpočtu nie sú skutočné vysvetlenia sumy, akú zrejme teraz dostane NASA. Po zarátaní inflácie totiž rozpočet na nevojenský výskum vesmíru postupne klesá najmenej 10 rokov, takže dnes je už o 13% nižší. Kritici uvádzajú, že problém nie je ani tak vo financovaní, ako v už dávno nevyhranenom programe výskumu vesmíru. Na jednej strane NASA aj nezávislí odborníci argumentujú, že prebiehajúci výskum sondami bez posádok je efektívny, lacnejší a pokiaľ ide o ľudské životy bezrizikový. Na druhej strane NASA naďalej žije v spomienke na slávu ciest na mesiac a v predpoklade, že iba ľudské lety do vesmíru by mohli znova vyvolať záujem verejnosti. A tak na zozname zamestnancov aj budúci rok zostane 116 astronautov s platmi okolo 10 tisíc dolárov mesačne, z ktorých viac ako polovica vo vesmíre nikdy nebola. V prieskume verejnej mienky už po havárii raketoplánu Columbia takmer 3/4 Američanov výskum vesmíru naďalej označili za dobrú investíciu, teda rovnaké percento, aké pokladá za potrebný zákrok v Iraku, aj keď sa už vyše polovici nepáči jeho priebeh. Ako vo viacerých iných otázkach, existuje rozdiel medzi tým, čo všeličo ľudia podporujú vo vyhláseniach, a na čo všetko sú ochotní platiť dane. Jeden odborník to pre kongresmanov z Podvýboru pre aeronautiku a vesmír nedávno zhrnul tak, že v prerátaní na osobu Američania skrátka vydajú viac peňazí na pizzu ako na programy NASA.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...