Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 16. október 2008       3. december 2003 Reklama v metre a sloboda slova: čo všetko garantuje americká ústava Martin Votruba, Pittsburgh Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o reklame, ktorá šokovala jedného poslanca Kongresu najprv obsahom a potom ešte viac tým, že ju nepriamo financovala federálna vláda. Jeden z poslancov Kongresu sa vyhráža washingtonskému metru znížením príspevkov o vyše 90 tisíc dolárov. Nezisková organizácia, ktorá je do toho zapletená, na to reaguje výzvou, aby si kongresman prečítal Ústavu. Američania berú znenie ústavy vážnejšie ako niektoré európske krajiny. Neznamená to, že by ju pokladali za nedotknuteľnú. Naopak, ako aj v tomto prípade to vedie k častejším sporom o jej výklad. V porovnaní s dlhočiznými a neprehľadnými európskymi ústavami je americká pomerne jednoduchá. Nevymenúva množstvo ktovieakých konkrétnych detailov. Obsahuje všeobecné ciele, na akých sa spoločnosť dohodla. Ich výklad, to čo znamenajú v rôznych historických obdobiach, prenecháva zákonodarstvu a opakovaným spoločenským diskusiám. K typickým cieľom patrí sloboda slova, ktorá tu bola iná pred 100 rokmi, pred 20 rokmi, znamená čosi iné pre Američanov dnes a najnovší prípad z washingtonského metra prispeje k tomu, čo bude v Spojených štátoch slobodné vyjadrovanie znamenať v budúcnosti. Kongresmana Ernesta Istooka z Oklahomy šokovala v metre jedna reklama. Na samotnej fotografii nie je nič nezvyčajné: kdesi na pláži lemovanej palmami nesie muž v náručí opálenú ženu v krátkych bielych šatách. Podobných záberov sú plné časopisy aj múry mestských budov. No kongresman chystá odvetu za to, čo je na plagáte napísané: “Užite si lepšieho sexu — legalizujte a zdaňujte predaj marihuany”. Na rozdiel od dávnejšej diskusie na Slovensku konzervatívny poslanec Istook nenapáda samotnú slobodu propagovať legalizáciu drog. Nesúhlasí s ňou, no berie Ústavu vážne a prijíma, že právo na to zaručuje článkom o slobodnom vyjadrovaní názorov. Namieta však proti tomu, že reklamu na nelegálnu činnosť prijalo metro, ktoré žije do veľkej miery z federálnych príspevkov. Osobitne ho podráždilo, že metro plagáty odporúčajúce povolenie obchodu s marihuanou povylepovalo zadarmo. Súčasťou zásad washingtonského metra totiž doteraz bolo poskytnúť malé percento priestoru na reklamy bezplatne neziskovým organizáciám. Keď sa na metro so žiadosťou obrátila práve taká skupina presadzujúca zrušenie zákonov proti marihuane, vedenie najprv zaváhalo, no z obavy pred obžalobou z potlačovania slobody prejavu napokon reklamu prijalo. Podľa kongresmana z Oklahomy teda federálne úrady vo washingtonskom metre vlastne priamo financujú akciu za zrušenie zákonov, ktorých dodržiavanie vláda presadzuje. Správa washingtonského metra dúfa, že sa problému zbavila, keď sa najnovšie rozhodla reklamný priestor zadarmo už nikomu neposkytovať. No nie je to také isté. Kongresman Istook je naďalej rozhodnutý federálne dotácie metru, hoc aj minimálne, znížiť. A na druhej strane metro v Bostone, ktoré v minulosti povolenie marihuany reklamovať odmietlo, sa už 3 roky obhajuje pred súdnou žalobou z porušenia slobody slova. Martin Votruba, Slobodná Európa, Pittsburgh		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...