Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       8. december 2003 K zdrojom informácií na internete sa niekedy ťažko vrátiť Martin Votruba, Pittsburg Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o problémoch, aké pribúdajú študentom a ostatným používateľom internetu, keď hľadajú potvrdenie spoľahlivosti rozličných informácií. Keď pred takmer 2 tisíc rokmi vyhorela chýrna alexandrijská knižnica so státisícmi zväzkov, bola to na širokom okolí pre zachovanie ľudských vedomostí a pokrok vo výskume veľká tragédia. Dnes americkí odborníci už do knižníc pomaly prestávajú chodiť. K záplave informácií dostupných na internete pre každého pridávajú univerzity a výskumné ústavy elektronické predplatné na stovky publikácií, ktoré si môžu ich študenti a profesori stiahnuť zo siete zadarmo. No keď sa na situáciu v poslednom čase niekoľko odborníkov pozrelo dôsledne, vyšlo im, že osud alexandrijskej knižnice by nám nemal znieť až tak cudzo. Pre každého, kto hľadá informácie, je dôležité mať predstavu o ich spoľahlivosti, ako aj možnosť zistiť o danej záležitosti viac. To sa bežne robí odkazmi na zdroje informácií. Povedzme architekt si podľa nich môže vyhľadať presné údaje o neúspešnej stavbe a vyvarovať sa rovnakých chýb. Alebo novinár si podobne overí podrobnosti o dávnejších medzinárodných rokovaniach predtým, než urobí s účastníkmi rozhovor o ich najnovšom pokračovaní. Články však stále častejšie odkazujú nie na vytlačené knihy a časopisy, ale na internetové adresy, kde sú uložené. No elektronické články pomaly putujú z adresy na adresu a niekedy úplne miznú. To je pri overovaní spoľahlivosti informácií závažný problém. Skupina vedcov z Lekárskej fakulty Coloradskej univerzity najnovšie o záležitosti napísala štúdiu. Pričasto totiž narážali na to, že články citované inými autormi na internete nenašli. Vybrali si 3 odborné lekárske a prírodovedecké časopisy. V každom skontrolovali odkazy v čísle starom štvrť, jeden a štvrť a dva a štvrť roka. Dokonca čísla vydané len pred tromi mesiacmi obsahovali takmer 4% odkazov na internetové adresy, ktoré už medzičasom prestali existovať. Pri článkoch spred čosi vyše dvoch rokov to bolo plných 13%. Iná štúdia, ktorá sa zamerala na 2 časopisy o počítačoch a programovaní, zistila, že po 4 rokoch nebolo možné citované údaje nájsť na takmer polovici uvedených internetových adries. Strácajú sa, či menia miesto nielen odborné, ale aj všeobecnejšie informácie. Podľa jedného stredoškolského učiteľa fyziky pätina internetových adries, ktoré študentom odporučil, do roka prestala platiť. Každoročne sa vraj pomení až štvrtina adries dokumentov, ktoré na internet umiestňuje britská vláda. Pravda, veľa informácií a dokumentov možno s určitým úsilím nájsť aj po zmene ich adresy. No nikto to nezaručuje — závisí to iba od súkromnej iniciatívy. Odhaduje sa, že internet dnes obsahuje toľko informácií, akoby na ňom bolo uložených asi 200 miliónov kníh. No jeden z autorov článku o narastajúcej neplatnosti odkazov na zdroje na internete obrazne hovorí, že dennodenne časť z tých miliónov kníh zhorí, ako tá staroveká knižnica v Alexandrii. Martin Votruba, Slobodná Európa, Pittsburgh		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...