Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       11. december 2003 Rekonštrukcia Iraku: Práca nie pre každého Jaroslav Rozsíval / Andrew F.Tully Už niekoľko mesiacov naznačujú Spojené štáty, že krajiny, ktoré nepodporovali vojenskú akciu v Iraku, zaplatia za svoj postoj určitú cenu. Teraz uverejnilo americké ministerstvo obrany zoznam krajín, ktorých spoločnosti sa môžu zúčastniť na konkurze projektu prestavby Iraku. Chýbajú tu však štáty ako Kanada, Rusko, Nemecko, či Francúzsko, ktoré kritizovali vojnu v Iraku. Faktom je, že projekt prestavby Iraku financujú Spojené štáty sumou vyše 18 mld. dolárov. Rovnako zjavné je, že Spojené štáty sa svojim neústretovým postojom voči krajinám, odmietajúcim vojenský zásah v Iraku, netajili a netaja. Avšak nemenej pravdivé je aj tvrdenie, že po ostrých výmenách názorov, ktoré poletovali ponad Atlantik počas rozhodovania o Iraku v Bezpečnostnej rade OSN, zazneli už aj mnohé ústretovo znejúce tóny – tóny príznačné pre vzťah strategických partnerov. Lenže zatiaľ čo Veľká Británia, Španielsko a Taliansko sú dnes tzv. plnokrvnými spojencami Washingtonu, Nemecko a Francúzsko sa svojimi kritickými stanoviskami voči politike Bieleho domu dostali takpovediac na druhý breh. V prípade avizovaného vylúčenia niektorých krajín z účasti na Američanmi financovanej rekonštrukcii Iraku sa však ozvali nielen predstavitelia Francúzska, či Nemecka, ale aj Európska únia. Hovorca Európskej komisie Reijo Kemppinen dnes vyhlásil: Audio: “Hlboko ľutujeme toto rozhodnutie. Sme presvedčení, že toto rozhodnutie je ťažké akceptovať a je neodôvodnené. A ďalej je to aj politická chyba pretože vysiela nevhodný signál v období, keď medzinárodné spoločenstvo pracuje konštruktívne na tom, aby sa stal Irak otvorenou, transparentnou, demokratickou a prosperujúcou krajinou.” Ruský minister obrany Sergej Ivanov pri tej príležitosti zdôraznil, že Moskva neuvažuje o odpísaní irackého dlhu vo výške 8 mld. dolárov, vzniknuvšieho ešte počas režimu Saddáma Husajna. Za dlh tým pádom preberajú zodpovednosť okupačné mocnosti, spravujúce územie Iraku. Ako však zdôraznil hovorca Bieleho domu Scott McClellan : Audio:“Pokiaľ sa krajiny rozhodnú, že sa chcú zúčastniť na aktivitách koaličných síl v Iraku, potom sa okolnosti môžu zmeniť.” Podľa niektorých analytikov však takýto postup Pentagonu iba podkope dosiahnutý pokrok v zlepšovaní vzťahov medzi Spojenými štátmi a ich spojencami či Ruskom. Riaditeľ európskeho programu Centra pre strategické a medzinárodné štúdie vo Washingtone Simon Serfaty tvrdí: Audio:“Spájaním členstva v tzv. koalícii vôle so všeobecnou snahou o rekonštrukciu zavádzame motív profitu do práce koalície - a to je jednoducho zavádzajúce a seba-zraňujúce.” Serfyta je presvedčený, že prezident Bush vstúpil do vojny proti Iraku z bezpečnostných dôvodov, ktoré súvisia so septembrovými teroristickými útokmi z roku 2001. Podľa Serfatyho by Bushova administratíva mala dať nabok otázky medzinárodnej politiky a sústrediť sa na svoje pôvodné poslanie, ktorým je odstránenie hrozby terorizmu a dosiahnutie úspešnej rekonštrukcie Iraku. A to sa dá dosiahnuť iba čo najširšou účasťou štátov na obnove krajiny.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...