Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 16. október 2008       16. december 2003 Aký súd čaká Saddáma Husajna? Jaroslav Rozsíval, Jeffrey Donovan Saddám Husajn je za mrežami. Nikto okrem amerického velenia v Iraku síce nevie za ktorými, ale jedno je isté: bývalého irackého diktátora súd neminie. Okamžite po jeho zadržaní vypukli však spory o to, kto a na základe akého práva bude Saddáma súdiť. Americký prezident George Bush povedal, že Spojené štáty spolu s Iračanmi zaručia, aby súd spĺňal medzinárodné kritériá, avšak ochrancovia ľudských práv i samotný generálny tajomník OSN požadujú zapojenie medzinárodného spoločenstva do celého procesu. Nie je to tak dávno, čo medzi Spojenými štátmi a Európou vypukol spor ohľadom príčin a dôvodov, vedúcich k vojenskému zásahu proti Iraku. Pred niekoľkými dňami ožili tieto už sčasti zažehnané nevraživosti kvôli rozhodnutiu Washingtonu vylúčiť z konkurzu na projekty obnovy Iraku krajiny, kritizujúce vojnu v Iraku. A najnovšie sa táto diskusia preniesla aj na otázku chystaného súdneho procesu s irackým ex-diktátorom. Napriek jednoznačne pozitívnym svetovým reakciám na zadržanie Saddáma Husajna americko-európska debata o dodržiavaní medzinárodného práva a uplatňovaní trestu smrti opäť vstala z popola: Americký prezident George Bush totiž včera na tlačovej konferencii vo Washingtone vyhlásil: Audio:„Budeme spolupracovať s Iračanmi na tom, aby sme Saddáma súdili tak, že to vyhovie aj medzinárodnému dohľadu. Myslím si, že to je najlepší spôsob, ako to uskutočniť. Iračania sa na tom musia výrazne podieľať - oni totiž najviac trpeli brutalitou tohto muža." Avšak na otázku, či by americký prezident privítal odsúdenie Saddáma Husajna na trest smrti odpovedal Bush iba vyhýbavo, že jeho osobný názor nie je dôležitý. Proces s brutálnym ex-prezidentom bude však napäto sledovať nielen 26 miliónov Iračanov, ale aj kritická svetová verejnosť, a tak sa ani niet čo čudovať, že návod na uskutočnenie procesu, ktorý novinárom načrtol George Bush, sa zrazu mnohým nepozdáva. Zdá sa totiž, že Washington sa prikláňa k verzii uplatnenia práva prostredníctvom trestného tribunálu pre vojnové zločiny, ktorý minulý týždeň vymenovala Američanmi dosadená dočasná vládna rada Iraku. Dôvodov k nedôvere v úspech a najmä dosah takto uskutočneného súdneho procesu je viacero. Spor o prípadné uplatnenie trestu smrti, ktoré naznačil aj člen dočasnej irackej vládnej rady Mufíd Džazairi, patrí medzi jednu z príčin nespokojnosti európskych, či amerických kritikov plánovaného súdu. Hovorca amerického State departmentu Richard Boucher včera podčiarkol nutnosť účasti medzinárodných poradcov na procese. Aj to však niektorí právni odmietajú - jedným z nich je Ian Martin: Audio:„Medzinárodných poradcov by jednoducho nemala zabezpečovať koalícia svojimi okupačnými silami, pretože to vyvoláva dojem, že pôjde o spravodlivosť víťazov, ako o spravodlivosť, uplatnenú s medzinárodnou legitimitou i účasťou." Spravodlivosť, uskutočňovaná pod dohľadom okupačných síl, zaváňa podľa kritikov Bieleho domu spochybniteľnou legalitou, zatiaľ čo proces, vykonaný pod medzinárodným dohľadom, by mohlol vyslať jasný a zrozumiteľný signál do celej oblasti Blízkeho východu: Krutovládci a diktátori musia rátať s právnymi dôsledkami svojich činov, za ktoré budú braní na zodpovednosť. Podľa právneho experta washingtonského Centra pre strat.a medz. Štúdie Laurenca Rothenberga však iracký súd so Saddámom Husajnom je presne to, čo si želajú samotní Iračania: Audio: "Myslím si, že jedným z cieľom Spojených štátov je zaručiť Iračanom to, čo si oni želajú. Keď ho chcú súdiť v Iraku a popraviť ho, tak by o tom mali rozhodnúť ľudia v Iraku a nie v Ženeve, či v Haagu." Problémom by mohla byť aj hrozba uplatnenia trestu smrti - krajiny, ktoré neuznávajú najvyšší hrdelný trest, odmietnu vyslať svojich právnych poradcov irackému súdu. A účasť Svetovej organizácie na takomto procese vylúčil aj generálny tajomník OSN Koffi Annan. Koaliční spojenci však tvrdia, že zadržanie Saddáma ako vojnového zločinca a jeho súdenie irackým súdom spĺňa všetky kritériá ženevských konvencií. Podľa viacerých predstaviteľov mimovládnych organizácií, zameraných na ochranu ľudských práv, je však otázne, do akej miery sa dá zaručiť spravodlivý proces v prípade konania irackého súdu, keď v krajine stále nie je ustanovená legitímna iracká vláda a Irak, ktorý bol po tri desaťročia vystavený autoritárskemu režimu Saddáma Husajna, v súčasnosti este stále nedisponuje dostatočným počtom kvalitných a skúsených sudcov. Otázku potreby uskutočnenia súdu s medzinárodným dosahom však podčiarkla aj najnovšia snaha Teheránu súdiť Saddáma Husajna kvôli ním začatej vojne proti Iránu v 80-tych rokoch minulého storočia, v ktorej zahynulo na 300 tisíc Iráncov, vrátane obetí chemických a biologických útokov. Svojho práva súdiť bagdadského ex-diktátora sa dožaduje aj Izrael - a to za raketové útoky počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991 a za Saddámovu podporu palestínskych teroristov. Je zjavné, že súd s bývalým irackým prezidentom sa neuskutoční hneď zajtra, ale už dnes treba zvažovať všetky právne, sociálne a politické dôsledky jeho uskutočnenia. Posolstvo, ktoré chystaný súd môže vyslať do sveta, stojí za rovnakú námahu, akú na dolapenie kata z Bagdadu vynaložili koaličné sily v posledných mesiacoch.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...