Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       22. december 2003 “Aby ľudia o sebe ešte viac vedeli...” Martin Votruba, Pittsburgh Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o Američanoch, ktorí majú najnovšie možnosť kontrolovať pravdovravnosť svojich zamestnancov, detí, či manželov a manželiek podľa mapy. Barbare Jonesovej, unavenej v trme-vrme vianočných nákupov prišlo na um, či na blízku náhodou nie je nejaká jej priateľka — že by si spolu sadli na kávu. Keď vytiahla mobil, zistila že má zavolať Samathe, lebo tá je náhodou ozaj neďaleko. 17-ročného Charlesa Smitha spolužiaci ťahali do diskotéky, ale Charles vedel, že keby sa k nej priblížil čo aj len na 100 m, otec by o tom okamžite dostal elektronickou poštou oznam. Znie to síce ako príklady vymyslené o akejsi budúcnosti bez súkromia, ale presne takéto situácie sa už v Spojených štátoch odohrávajú. Sú to najnovšie služby najmä telefónnych spoločností — tak nové, že jedna z nich ich z reklamných dôvodov ešte do konca decembra ponúka zadarmo. Samotná technológia takéhoto sledovania osôb nie je nová. Americká polícia ju už dávnejšie využíva na kontrolu pohybu niektorých odsúdených, ktorí si odpykávajú trest na slobode. Musia pri tom nosiť puto s minivysielačkou. Nové sledovacie služby amerických telefónnych spoločností sa však neponášajú na kontrolu zločincov. Do okruhu ľudí, ktorí môžu o sebe vzájomne zistiť, kde sa práve nachádzajú, sa totiž sledovaní musia v zásade sami zapojiť. V súčasnosti ide zhruba o dva typy služieb. V tom jednoduchšom a lacnejšom sa účastníci s mobilnými telefónmi môžu o vzájomnej polohe dozvedieť len približne — po vyťukaní užívateľských kódov až piatich ľudí odrazu sa im ukážu polohy telefónnych antén, ku ktorým sú ich mobily najbližšie. Je to teda teda pomerne malý okruh tam, kde sú natény nahusto, no inde môže ísť až o 10-15 kilometrový priestor. Druhý typ služieb stojí 9 až 12 dolárov mesačne. Najviac objednávateľov bude zrejme medzi rodičmi a zamestnávateľmi. Ide totiž o jedného objednávateľa, ktorý každému účastníkovi kúpi a dá mobilný telefón. Toto sledovanie je mimoriadne presné. O ľuďoch, ktorí mobily prijali, sa objednávateľ dozvedá adresy domov, pri ktorých, alebo v ktorých sa zdržiavali či zdržiavajú; na internete sa mu ukážu mapy s označením ich miesta; môže si určiť pomyselné okruhy — povedzme okolo školy detí; okolo miesta, kam vyslal zamestnancov — a keď nositeľ mobilu ich hranicu prekročí, systém o tom objednávateľovi okmažite pošle správu. Pravda, hoc ide v zásade o sledovanie ľudí mobilmi, ktoré od niekoho dobrovoľne prijímajú, spory zrejme vzniknú o tom, či napríklad zamestnávateľ, ktorý pracovníkom dáva služobné mobily, im má o sledovacom zariadení povedať. Zatiaľ sa zdá, že to nijaký zákon nevyžaduje. Navyše možno tieto nové služby využívať aj bez mobilu: napríklad rodičia ho môžu uložiť do auta svojho dieťaťa, šéfovia do áut zamestnancov — a samozrejme ho môžu do auta skrývať jeden druhému aj manželia a každý deň si z počítača vytlačiť, kde všade a ako dlho boli. Bez ohľadu na podobné pochybnosti — a v niektorých prípadoch možno práve vďaka nim — odborníci týmto novým sledovacím službám predpovedajú bleskový rozvoj. O rok-dva tu vraj už bude takto niekým sledovaný každý desiaty a možno aj každý piaty človek, ktorého stretneme na ulici. Martin Votruba, Slobodná Európa, Pittsburgh		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...