Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 9. máj 2008       21. január 2004 Bush v prejave o stave únie obhajoval svoju zahraničnú politiku Gabriel Sedlák Pre Američanov, ktorí budú na jeseň tohto roka voliť svojho prezidenta, bol začiatok tohto týždňa pomerne dôležitý. V pondelok sa uskutočnilo prvé volebné zhromaždenie demokratov, ktorí vyberajú svojho kandidáta, a v noci na dnes stredoeurópskeho času vystúpil so svojou tradičnou správou o stave únie George Bush, ktorý bude obhajovať svoj úrad. Zatiaľ čo výber prezidentského kandidáta demokratov je v plnom prúde, republikáni sa nemusia rozptyľovať hľadaním toho pravého človeka. A že ide naozaj o správnu voľbu, o tom stranícki kolegovia súčasného šéfa Bieleho domu Georgea Busha nepochybujú. Živým dôkazom toho bolo aj aplaudovanie postojačky, ktorého sa prezidentovi Bushovi, dostalo pri prednášaní prejave o stave únie od republikánskych členov Kongresu. Na rozdiel od predchádzajúcich Bushových posolstiev o únii, v ktorých napríklad označil Irak, Irán a Severnú Kóreu za os zla, či obviňoval režim Saddáma Husajna z vlastníctva zbraní hromadného ničenia, sa tentoraz zameral viac na obranu svojej často kritizovanej zahraničnej politiky. AUDIO: „Odvtedy, čo sme sa naposledy videli v tejto sále, bojové jednotky Spojených štátov, Veľkej Británie, Austrálie, Poľska a ďalších krajín si vynútili požiadavky Organizácie spojených národov na ukončenie vlády Saddáma Husajna a ľud Iraku je slobodný.“ Demokrati, ktorí prezidentov prejav kritizovali, sú dôraznými odporcami Bushovej zahraničnej politiky, ktorá sa podľa nich odkláňa od americkej tradície. Na čele demokratov v Snemovi reprezentantov stojí Nancy Pelosiová . AUDIO: „Prezident nás viedol do vojny v Iraku na základe neosvedčených tvrdení bez dôkazov. Prijal radikálnu doktrínu preventívnej vojny, ktorá je v našej histórii bezprecedentná. A zlyhal pri vytváraní skutočnej medzinárodnej koalície. Preto americkí daňoví poplatníci nesú bremeno takmer všetkých nákladov, kolosálnych 120 miliárd dolárov, ktoré ešte rastú.“ Po reakciu na výhrady kongresmanky Pelosiovej netreba chodiť ďaleko. Stačí si opäť vypočuť slová prezidenta Busha , ktoré v noci na dnes zazneli v americkom Kongrese. AUDIO: „Amerika hľadala medzinárodnú podporu pre svoje operácie v Afganistane a Iraku a veľkú podporu tiež dosiahla. Je však rozdiel medzi vedením koalície mnohých krajín a ustupovaním pred námietkami niekoľkých. Amerika nebude nikdy žiadať o povolenie na obranu vlastnej krajiny.“ Operácia v Iraku, ktorá sa ešte neskončila, je naozaj drahá. A bude na amerických voličoch, aby na jeseň vo voľbách posúdili, či je lepšia Bushova prax s vyhratou vojnou proti irackému diktátorovi, ku ktorej viedli kontroverzné vyhlásenia o zbraniach hromadného ničenia, alebo umiernenejšia politika niektorého z demokratických lídrov. Napríklad najúspešnejšieho účastníka pondelkového volebného zhromaždenia v Iowe senátora Johna Kerryho, ktorý je mimochodom vojnovým hrdinom z Vietnamu. Pokiaľ však ide iba o peniaze, ktoré boli v súvislosti s Irakom spomínané, zdá sa, že Bushovej kampani by mohol pomôcť fakt, že americké hospodárstvo začalo opäť rásť, na čom majú svoj podiel aj prezidentove daňové škrty. Na druhej strane sú však demokrati presvedčení o tom, že zníženie daní pomohlo iba ľuďom s vyššími príjmami a naopak ublížilo chudobnejším a strednej vrstve Američanov. Posledné prieskumy verejnej mienky naznačujú, že na jeseň by sa mohla zopakovať dráma tesného súboja o prezidentský úrad, ktorého boli Američania svedkami na jeseň roku 2000 medzi Bushom a vtedajším viceprezidentom Alom Goreom. Väčšina experov si však myslí, že Bush na rozdiel od svojho otca svoj post obháji. Do októbra je však ešte ďaleko a hlavne: nálady voličov môžu ovplyvniť nielen udalosti doma v Amerike, ale aj napríklad v nepokojnom Iraku. A takých spektakulárnych udalostí, akou bolo zatknutie Saddáma Husajna, už zrejme veľa nebude. V hre je naopak veľmi delikátna otázka odovzdania moci do rúk Iračanov. Gabriel Sedlák, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...