[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je piatok, 9. máj 2008


[poslat]    [tlac]   



21. január 2004

Keď básnici znenazdajky zbohatnú

Martin Votruba, Pittsburgh

Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o redakcii časopisu s minimálnym nákladom, ktorá nevie, čo robiť s mnohomiliónovým dedičstvom.

V januárovom čísle amerického mesačníka Poézia v jednej z básní autorský hlas o sebe hovorí — pravdaže poeticky — že by mal byť chudobnejší “než závan vzdušných krídel”. No ak by sme to mali zobrať doslovne, publikovanie v tomto najstaršom americkom časopise pre poéziu autorovi k chudobe nepomôže. V rozpore s bežným živorením na hranici zisku a stratovosti, aký poznajú vydavatelia básní, sa mesačník Poetry už vyše roka topí v miliónoch dolárov.

Slovo “topí” pritom nie je prehnané: zdá sa, že nevie, čo s nimi robiť. Jeden z prispievateľov časopisu sa pýta, či sa náhodou vo svete básnikov nepotvrdzuje, že pri náhlom zbohatnutí vraj vyplávaju na povrch najhoršie ľudské vlastnosti.

No ide aj o otázku, do akej miery môže mať či pre podniky, alebo pre neziskové organizácie zmysel náhly prílev peňazí vo výške, na akú nie sú pripravení.

Medzi odborníkmi sa síce mesačník Poetry pokladá za možno najvplyvnejší americký časopis pre poéziu, no keďže básne číta iba zlomoček ľudí, jeho náklad je minimálny. Po prerátaní na počet obyvateľov by to bolo ako časopis na Slovensku, ktorý by nepredal ani dvesto výtlačkov. No jeho vydavatelia pred čosi vyše rokom dostali z veľkého dedičstva jednej milovníčky básní zrejme najvyššiu sumu v dejinách spisovateľských organizácií — 100 miliónov dolárov. Pri vhodnej investícii daru by napríklad mohli celý terajší náklad svojho časopisu navždy rozosielať zadarmo a aj tak by im na ďalšie využitie zostali milióny.

Vydavatelia Poetry a novovzniknutá nadácia však za viac ako rok pre poéziu neurobili nič okrem toho, že autorom strojnásobili honoráre. Neprišli s nijakým programom na propagáciu poézie; časopis nezmenil ani vzhľad, ani rozsah. No zároveň sa redakcia presťahovala do päťkrát väčších priestorov — s rozlohou vyše 400 metrov štvorcových; pribudla 22-členná správna rada; a podstatne stúpol finančný rozpočet nielen kvôli platom, ale napríklad aj kvôli výdajom na advokátov, keďže sa časopis už súdi so svojou bankou o to, ako zdedenú sumu investovala.

A tak kým niektorí odborníci na investície a milovníci básní hovoria, že pri takom náhlom a obrovskom príleve peňazí nie je dnes už vyše ročný odklad ich využitia pridlhý, iní priaznivci časopisu pochybujú, že 100-miliónová suma nepripravenej organizácii prinesie v dohľadnom čase americkej poézii nejaký očividný prospech.

Martin Votruba, Slobodná Európa, Pittsburgh




[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print