Dnes je štvrtok, 16. október 2008       18. august 2001 Mám dôvod si myslieť... Marián Leško Ani jeden z doterajších pokusov o reformu nemal pre vládnu koalíciu také ťažké následky ako pokus o reformu verejnej správy. Pretože vládny kabinet predložil jeden zákon o územných celkoch a parlament schválil iný, SMK hodlá z vlády vystúpiť. V záverečnej fáze prípravy druhého zákona, ktorý má presunúť kompetencie zo štátnej správy na samosprávu, „zrazu“ vysvitlo, že hovoriť o presune je dosť prehnané, lebo ministri sa snažia udržať právomocí pre rezorty. Mám dôvod si myslieť, že dnešná vládna koalícia sa ničím tak nepodobá na svoju predchodkyňu ako práve svojím správaním pri reforme verejnej správy. Bývalá vláda svojho času tvrdila, že vykoná všetko potrebné, aby Slovensko dostala do NATO a Európskej únie, lebo je to vraj „podstatná súčasť presadzovania a obhajoby slovenských národných a štátnych záujmov“. Svojou politikou však krajinu diskvalifikovala tak pre členstvo v aliancii, ako aj pre rokovania s úniou. Garnitúra, ktorá ju vystriedala, zas sama a dobrovoľne deklarovala, že uskutoční reformu verejnej správy, lebo je to takisto národno-štátny záujem krajiny. Po necelých troch rokoch sa dá povedať, že dnešná vládna zostava pokročila s reformou asi tak, ako Mečiarova vláda za štyri roky so vstupom do NATO. Medzi stranami bývalej a dnešnej vládnej koalície sa tak objavili nečakané, ale početné analógie. Niektoré z nich stoja za zmienku. Keď pred pár rokmi slovenskej vládnej garnitúre zo všetkých svetových strán pripomínali, že musí odstrániť „deficit demokracie“, samotní jej poslanci odhlasovali, že akceptujú a zrealizujú odporúčania, na ktorých sa dohodli s poslancami Európskeho parlamentu. Chceli tým poskytnúť zahraničiu dôkaz, že Slovenská republika „je pripravená plnohodnotne sa zúčastňovať na európskej integrácii“. Pretože bývalá vládna koalícia napokon nesplnila nič z toho, čo sama sformulovala a odhlasovala, predložila tým svetu dôkaz, že na integráciu pripravená nie je. Dnešná vládna garnitúra sa správa podobne. Jej predstavitelia do omrzenia opakovali, že podstatou reformy verejnej správy „je prenos kompetencií na mestá, obce a regióny“. Spoločne sa v apríli minulého roku uzniesli, ktoré z právomocí rezortov prejdú na samosprávu. A odvtedy až dodnes pracovali na tom, aby k presunu nedošlo. Tento týždeň musel aj minister vnútra Ivan Šimko fakticky priznať, že to, na čom sa vláda uzniesla, ministri nevykonali. Z čoho je zrejmé, že pre mnohých členov Dzurindovej vlády je prenos kompetencií na obce, mestá a regióny asi takou prioritou, ako bolo splnenie Kodanských kritérií pre činovníkov vlády pána Mečiara. Okrem tejto zásadnej podobnosti možno nájsť aj trápne analógie medzi bývalými a dnešnými vládnymi stranami. Napríklad: Združenie robotníkov Slovenska hlasovalo za programové vyhlásenie vlády, lenže odmietalo členstvo Slovenska v NATO, hoci bolo súčasťou vládneho programu. Predseda Ľupták túto nezrovnalosť objasnil „veľmo“ úprimne – strana sa stotožňuje sa len z 80. percentami vládneho vyhlásenia... V júni minulého roku ministri Dzurindovho kabinetu - aj členovia vlády za SDĽ – hlasovali za uznesenie, o zriadení 12 vyšších územných celkov. Po niekoľkých mesiacoch však SDĽ presadzovala celkov osem. Jej podpredseda Braňo Ondruš to vysvetlil tak, že ministri síce hlasovali za dvanásť, ale nebolo to vraj úprimné hlasovanie a neboli s ním ani stotožnení. Čo je podobnosť, ktorá nie je čisto náhodná. V bývalej vláde vydávala Slotova SNS jedny politické inštrukcie svojmu ministrovi, ktorý mal ako šéf rezortu obrany priviesť Slovensko do NATO, a iné členom parlamentu, aby boli zásadne proti vstupu. Podobne sa v apríli tohto roku zachovala Strana maďarskej koalície, keď svojich ministrov inštruovala, aby podporili vládny návrh územného členenia republiky, ale jej poslanci oznámili, že ho v parlamente nepodporia, lebo inštrukcia platila iba pre ministrov. Predseda SOP sa správal pri reforme tak, ako šéf HZDS pri integrácii. Keď už nemal, ako by sa svoj postup obhájil, zaprel nos medzi očami. Bývalý premiér všetkých „uisťoval“, že bez ohľadu na Slotu a Ľuptáka, vedie krajinu do NATO. Dnešný predseda vlády zas rovnako všetkých ubezpečuje, že vedie koalíciu k reforme, bez ohľadu na to, čo robia Migaš s Hamžíkom... Každá vládna garnitúra, ktorá sama povie, čo považuje za prioritu, a prečo je v záujme štátu, ale neurobí pre jej splnenie všetko, čo je potrebné, usvedčuje sama seba, že nekoná vo verejnom záujme. Nezáleží na tom, či je to garnitúra bývalá, alebo súčasná.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...