Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 16. október 2008       28. august 2001 SMK je po koaličnej rade mierne optimistická Jana Pankovčínová Koalícia sa po dvoch mesiacoch krízy, počas ktorej SMK hrozila odchodom z vlády, včera večer zhodla na skrátenom legislatívnom konaní o zákonoch, súvisiacich s reformou verejnej správy. Koalícia tak urobila prvý krok k splneniu požiadavky SMK prijať reformné zákony do 30. septembra, aby "bugárovcov" vo vláde udržala. Predseda SMK Béla Bugár dnes včerajšie večerné rokovanie koaličnej rady vyhodnotil takto: AUDIO: "Sme mierne optimistickí, čo sa týka splnenia uznesenia, alebo tých požiadaviek, ktoré sme si stanovili. To, že všetci koaliční partneri sa rozhodli pre skrátené legislatívne konanie, svedčí o tom, že je tu snaha prijať tieto zákony ešte v septembri. Samozrejme, preto hovorím o miernom optimizme, lebo vieme, že bude veľmi dôležitý obsah týchto zákonov." Bugár "negatívne" vníma niektoré vyjadrenia koaličných partnerov z SDĽ, ktorí spochybnili vlani vládou schválenú koncepciu reformy verejnej správy. Tá detailne uvádza, ktoré kompetencie majú jednotlivé štátne inštitúcie a rezorty odovzdať samosprávam obcí a krajov. Koncepcia je pritom základ, z ktorého sa vychádza pri príprave obsahu tak kompetenčného, ako aj ďalších zákonov, ktoré sa reformy verejnej správy týkajú. Bugár tiež dodal, že termín prijatia zákonov do 30. septembra je dôležitý aj z hľadiska už vyhlásených volieb do samospráv krajov. Kandidátne listiny sa totiž odovzdávajú do 22. októbra a zákony, ktoré sa týkajú kompetencií a financovania samospráv, môžu aj pri skrátenom legislatívnom konaní vstúpiť do platnosti najskôr 15. októbra. Kandidáti tak podľa Bugára beztak budú mať len týždeň na zoznámenie sa s právomocami, ktoré budú na svojich pozíciách vykonávať, a to bez ohľadu na etapizáciu prenosu jednotlivých kompetencií zo štátu na samosprávy. Ďalšou dôležitou témou dnešného stretnutia predstaviteľov SMK s novinármi bol krach súkromnej Devín Banky. Strana maďarskej koalície ústami poslanca László Gyurovszkého privítala pondelkové rozhodnutie vlády, že banku kapitálovo nezachráni, kedže neexistuje žiadna záruka jej skutočného ozdravenia. Poslanec Gyurovszky ďalej povedal: AUDIO: "Je to veľmi smutný príbeh banky, ktorá viac ako tri roky prežívala vďaka politickej priazni hlavne SDĽ. Účet za túto priazeň budú musieť zaplatiť všetci občania." Hodnotu tohto účtu vyčíslil Gyurovszky na viac ako 7 miliárd korún. Koncom roku 98, pred nástupom súčasnej vlády, boli v Devín banke, ktorá sa už vtedy zmietala v obrovských problémoch a nespĺňala základné kritériá bankovej licencie, sústredené vklady občanov za viac ako 3,7 miliardy korún. Keďže však SDĽ i ministerka financií Brigita Schmögnerová tlačili ďalšie tri roky koalíciu a vládu do záchrany Devín Banky, ktorá dostala tak štátnu zakázku na deblokácie, ako aj ďalšie výhody, vklady v banke - pri nereálnych sľuboch o ich zúročení - vzrástli do konca júna tohto roku na vyše 11 miliárd. Ide o vklady občanov, ktoré sú v zmysle zákona chránené štátom - čiže Fond ochrany vkladov, ktorý však nie je likvidný, by ich mal občanov vyplatiť. Predstavitelia SMK si preto kladú otázky, či je za tento stav zodpovedný len manažment banky, alebo aj štátne orgány - a to tak ministerstvo financií, ktoré do orgánov Devín banky nominovalo svojich zástupcov bez dokončenia jej medzinárodného auditu, ako aj doteraz nečinný bankový dohľad Národnej banky Slovenska. Tieto otázky SMK položilo svojim koaličným partnerom aj na včerajšej koaličnej rade s tým, že na ďalšom rokovaní ich má zodpovedať ministerka za SDĽ Brigita Schmögnerová. Devín banka podľa Gyurovszkého poskytla úvery za takmer 4 miliardy, ktoré sú nedostatočne kryté a ich návratnosť je takmer nulová. Nehovoriac o kapitálovej primeranosti banky, kde Devín banka dlhodobo nedodržiavala zákon. Hovorí László Gyurovszky: AUDIO: "Keď kapitálová primeranosť klesne pod 8 percent, je Národná banka povinná zaviesť nútenú správu. U Devín banky kapitálová primeranosť dlhodobo je v mínuse (...) - v súčasnosti je to mínus 26 percent. Kapitál banky má zápornú hodnotu mínus 1 a pol miliardy korún. To znamená, že táto banka za normálneho bankového dohľadu a (...) bez politickej podpory už mala padnúť minimálne pred tromi rokmi." Podľa Gyurovszkého ide o "odstrašujúci príklad" zasahovania politiky a inštitúcie bankového dohľadu do ekonomimky, ktorý sa nesmie opakovať a zabrániť tomu môže len dôsledná privatizácia bankového sektora so zodpovednými akcionármi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...