Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       3. september 2001 Kauza prenosu kompetencií: Kedy je málo veľmi málo a veľa už príliš veľa? Ivan Štulajter Minulotýždňové rokovanie koaličnej rady o vyhliadkach reformy verejnej správy jeho aktéri hodnotili s miernym optimizmom. V kontexte predchádzajúcich hektických udalostí, keď napríklad Strana maďarskej koalície ohlásila podmienečný odchod z vlády, to bola aspoň trochu dobrá správa. Rozhodujúci zápas o reformu však koalíciu ešte len čaká. Premiér Mikuláš Dzurinda už naznačil, že problém nie je ani tak v množstve kompetencií, ktoré majú prejsť zo štátu na samosprávu, ako v načasovaní, teda v „etapizácii“ tohto prechodu. Inými slovami, ukazuje sa, že spor zrejme nastane aj o to, ktoré právomoci majú orgány vyšších územných celkov a obce samotné vykonávať už od začiatku budúceho roku a ktoré až neskôr v ďalších etapách reformy. Na otázku časového rozvrhu odovzdávania kompetencií sa pozrime bližšie, lebo patrí medzi tie zásadné. Ak stojí otázka koľko a kedy, tak treba povedať nasledovné: Ešte v tomto volebnom období by samospráva mala získať toľko originálnych a finančne krytých kompetencií, aby sa maximálne znížilo riziko zastavenia reformy v prípade víťazstva antireformných síl v budúcoročných parlamentných voľbách. Na druhej strane by samospráva mala v každej fáze reformy, no najmä v tej prvej štartovacej, obhospodarovať len toľko, koľko toho ona sama zvládne. Totiž pre pokračovanie reformy verejnej správy je kľúčová práve podpora obyvateľstva. Zmätok na samosprávnych orgánoch, vyvolávajúci nespokojnosť občanov, by bol vodou na protireformné mlyny. Naopak, každá úspešne zavŕšená etapa by mala zvýšiť dopyt samosprávy a občanov po ďalších reformných krokoch. Ak je teda odpoveď na otázku, kedy a koľko kompetencií, zhruba jasná, z praktického hľadiska je to ťažký rébus. Jeden totiž môže tvrdiť, že pre pokračovanie reformy je nutné, aby samospráva mala od začiatku budúceho roka toľko a toľko kompetencií. Iný však toto kvantum môže pokladať za príliš veľké sústo, ktorého dôsledkom v praxi bude chaos a následne strata podpory obyvateľstva. Tu treba povedať, že obavy z „revolučného“ odovzdávania kompetencií sú namieste, ale pravdou je aj to, že za tieto obavy sa môžu skrývať práve odporcovia reformy a prívrženci nafúkaného štátu, riadeného z Bratislavy. O to je hľadanie modusu vivendi v dnešnej názorovo širokej, a preto znesvárenej vládnej koalícii ťažšie. Esenciu problému načasovania prenosu právomocí možno vyjadriť takto: Kedy je málo veľmi málo a veľa už príliš veľa? Ako vidno, takto postavená otázka ponúka širokú paletu subjektívnych úsudkov. Transfer kompetencií zo štátu na samosprávu sa teda môže stať vhodným bojiskom pred rozpadom vládnej koalície, pretože tí, čo sa nechcú dohodnúť kvôli sebe, môžu celkom vierohodne tvrdiť, že sa nemôžu dohodnúť kvôli druhým. A tak úspech jedného z najzložitejších manévrov po ekonomickej reforme v 90. rokoch, ktorým je reforma verejnej správy, ohrozuje ešte aj predvolebná realita. Jej dnešnou podobou je čoraz silnejší pocit koaličných strán, že prekážkou ich úspechu v budúcich voľbách je „členstvo“ v súčasnej vláde.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...