Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       5. september 2001 Koalícia zrejme nesplní sľub o zmene volebných zákonov Mária Hlucháňová Vláda dnes v skrátenom legislatívnom konaní obhajovala 5 percentné zvýšenie dôchodkov, a to od októbra tohto roku. Poslanci síce jednomyselne - a to v počte 94 hlasov - posunuli návrh do druhého čítania, ale už dnes je jasné, že uvedené percento pravdepodobne neobstojí. Nielenže ho ostro napadla opozícia, ale prekvapujúco jasnú podporu nedostalo ani od jednej koaličnej strany. Za spomínaných 5 percent sa vyjadroval len minister práce Peter Magvaši, ktorý argumentoval nedostatkom financií v Sociálnej poisťovni. Takto reagoval poslanec koaličnej SOP Marián Mesiarik: AUDIO: Štát je tým, ktorý veľkou, výraznou mierou zapríčinil, že Sociálna poisťovňa je v týchto ťažkostiach, a samozrejme že my. My sme tu schvaľovali štátny rozpočet na každý rok, my sme tu schvaľovali aj úľavu pre štát z hľadiska vymeriavacieho základu. A teraz k postojom jednotlivých politických strán. Opozičné HZDS sa nechalo počuť, že v druhom čítaní navrhne razantné zvýšenie dôchodkov, konkrétne číslo však dnes nevyslovilo. SNS je za zvýšenie aspoň o desať percent. Ešte pestrejšie predstavy má koalícia. SDĽ, hoci práve jej ministerka navrhla zvýšenie dôchodkov o 5 percent, sa nechalo počuť, že možno navrhne číslo osem. Na túto alternatívu zareagoval Július Brocka, keď za klub KDH oznámil, že ak ľavica tak skutočne urobí, kresťanskí demokrati budú za desať percentné zvýšenie. A aby koalícia bola takmer kompletná (nevyjadrila sa len SMK), svoje číslo prihodila aj SOP - a to 9,4 percenta. Ktoré z týchto čísiel napokon vyjde, to bude jasné až na budúci týždeň, kedy by poslanci mali o návrhu rokovať definitívne. Postoje najmä koaličných strán vyvolali logické reakcie na strane opozície, ktorá niekoľkokrát spochybnila jej zloženie a tým aj fungovanie. Na základe vyslovených koaličných predstáv preto SMK navrhla, aby otázka zvýšenia dôchodkov bola prerokovaná koaličnou radou. Nesúrodosť koaličného štvorzáprahu sa dnes prejavila ešte raz, a to pri novele volebného zákona. Hoci pred poslednými voľbami vtedajšia opozícia sľubovala občanom zásadnú zmenu volebných pravidiel (a tým negáciu tzv. mečiarovho volebného zákona), po dnešku je isté, že tento svoj sľub už do konca volebného obdobia nenaplní. Poslanecký návrh novely volebného zákona totiž zo 100 poslancov podporilo len 46 (z SDĽ, SDK, poslanci SOP - liberálov a zelených, dvaja z SMK a z opozície len Melánia Kolláriková za SNS). Proti bolo 28 - prevažne z HZDS, KDH a opäť dvaja z SMK. Zdržalo sa 22, a to väčšia časť klubu SMK, ale aj nezávislý Róbert Fico. Hlavní autori novely, Ladislav Orosz z SDĽ a Peter Kresák, ktorý kandidoval za SOP ako nezávislý, sa snažili dať platný zákon do súladu s nálezmi ústavného súdu. A to, aby volebná kampaň v súkromných médiách dostala pravidlá tak, ako ich majú verejnosprávne médiá, a tiež, aby bolo ústavné aj nastupovanie náhradníkov do parlamentu. Kameňom úrazu sa však zrejme pre viaceré politické strany stal návrh, aby jeden volebný kraj, ktorý uzákonila ešte bývalá koalícia, sa zmenil na štyri volebné kraje. Hovorí Peter Kresák: AUDIO: Štyri volebné kraje sú výhodnejšie pre občana. Výhodnejšie pre občana a pre uplatnenie jeho hlasu vzhľadom na to, že v SR sa používa proporcionálny volebný systém. Jozef Kužma z SDK zasa navrhol: AUDIO: Aby volebné obvody kopírovali štátne delenie štátu, (...) aby sme sa vrátili k ôsmim volebným obvodom. Jednoznačne novelu volebného zákona odmietli kresťanskí demokrati. Okrem viacerých argumentov spomenul Peter Muránsky aj tento: AUDIO: Áno, je tu návrh tejto poslaneckej novely už druhýkrát, toto plénum ho prerokovalo a aj zamietlo, neprešlo ani na koaličnej rade. A preto je tu aj tento poslanecký návrh. Toto pokladám za značne neseriózne od tejto poslaneckej novely. My len znovu zopakujme, že v pozadí zamietavého stanoviska k novele je najmä zmena počtu volebných krajov. Nie je žiadnym tajomstvom, že väčšina politických strán by mala výrazné problémy postaviť viacero volebných lídrov. To, že jej v nasledujúcich voľbách postačí len jeden - lebo zostane jeden volebný kraj - je výhodou nielen pre konkrétnu stranu, ale svedčí aj o minimálnom posune od straníckeho centrálneho rozhodovania, ktorý sa v stranách udial za posledné obdobie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...