Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       6. september 2001 Reforma ide ďalej Boris Koreň Slovenská vláda včera schválila návrh kompetenčeného zákona, ktorý definuje právomoci, ktoré sa majú preniesť zo štátu na regionálne a obecné samosprávy. Združenie miest a obcí ho hodnotí oveľa pozitívnejšie ako predchádzajúce verzie zákona, rovnaký postoj k nemu zaujali aj predstavitelia slovenskej politickej scény. Reforma verejnej správy sa teda dostáva do ďalšej fázy. Poznámku pripravil Boris Koreň. Za najväčší úspech zástancov reformy verejnej správy vo vládnej koalícii možno považovať, že sa nakoniec podarilo prekonať odpor časti jej členov a štátnej byrokracie voči plánovanému masívnemu presunu právomocí na obce a regióny. Predchádzajúce dve verzie zákona totiž nedefinovali presúvanie právomocí až z piatich rezortov. Tie úlohu spracovať príslušné projekty a odovzdať ich predkladateľovi zákona, teda ministerstvu vnútra, jednoducho odbojkotovali. Tak sa stalo, že namiesto v koncepcii reformy verejnej správy sľubovaného objemu kompetencií vo výške viac ako 50 miliárd korún, mali obce dostať len niečo viac ako desatinu. Aktuálny návrh kompetenčného zákona už uvažuje s objemom finančných prostriedkov prenášaných na obce a regióny prekračujúcim tridsať miliárd korún. Aj tak to však nie je plánovaných päťdesiat, Slobodná Európa preto požiadala predsedu Združenia miest a obcí Slovenska Michala Sýkoru o odpoveď na otázku, či sú s takto definovaným objemom prenášaných kompetencií už spokojní: AUDIO: 24 "Vychádzame z toho, že toto nie je koniec presunu kompetencií zo štátnej správy na samosprávu. To je tá prvá etapa ktorú sme si zadefinovali aj s pánom Nižňanským ešte pred rokom, že čo sme my ochotní, schopní a čo je schopná tá druhá strana v tej prvej etape presunúť na samosprávu." Je teda, tak, ako to tvrdia predseda vlády Mikuláš Dzurinda i minister vnútra Ivan Šimko rozdiel medzi schváleným návrhom kompetenčného zákona a pôvodnou predstavou sformulovanou v koncepcii reformy verejnej správy, ktorú spracoval Viktor Nižňanský, skutočne len minimálny? Odpovedá Michal Sýkora: AUDIO: "Stotožňujeme sa, že ten rozdiel je minimálny." Ďalší prenos kompetencií po roku 2002 však bude už v rukách novej vlády, ktorá môže mať iné predstavy o rozložení moci medzi štát a samosprávy. Je preto nevýhodou, že vláda Mikuláša Dzurindu - vzhľadom na to, že spustenie reformy stále odďaľovala - už nestihne realizovať všetky najdôležitejšie kroky v reforme verejnej správy. Okrem prenosu kompetencií k nim patrí najmä fiškálna decentralizácia, s ktorou súvisí daňová reforma. Robiť nejaké protireformné kroky, respektíve obmedzovať samosprávy regiónov a obcí však bude pre každú vládu, ktorá by to chcela robiť, už ťažké. Jej protihráčmi totiž budú pomerne silní, vzhľadom na svoje právomoci, komunálni politici, s ktorými bude jednoduchšie sa dohodnúť, ako prichádzať do konfliktu. Práve masívny prenos kompetencií definovaný v kompetenčnom zákone je preto aj zárukou pokračovania reformy. Združenie miest a obcí ocenilo, že vláda bola schopná za niekoľko týždňov prepracovať predchádzajúcu verziu a pripraviť pre samosprávy prijateľný návrh zákona. Starostovia a primátori si však dobre uvedomujú ťažkosti, ktoré môžu nastať pri praktickej realizácii reformy. Hovorí predseda ZMOS-u Michal Sýkora. AUDIO: "ZMOS hodnotí návrh tohto zákona triezvo. Rozhodne je oveľa lepší, než jeho verzia zo začiatku augusta. Ešte stále je veľa otvorených otázok, ktoré budú hľadať svoje riešenie." Z pohľadu praktického výkonu zverených kompetencií starostov a primátorov stále najviac ťažia peniaze, ktoré samosprávy dostanú spolu s príslušnými právomocami od štátu. Štát totiž bude spolu s prenesením výkonu kompetencie a v prípade takzvaných originálnych právomocí aj zriaďovateľskej funkcie na obce a regióny prevádzať aj príslušný majetok - budovy a ďalšie nehnuteľnosti, technické vybavenie, nábytok, vozový park atď. Uveďme príklad - dobre na tom bude obec, ktorá dostane novú, modernú budovu školy, postavenú pred desiatimi rokmi. Iná obec však dostane budovu školy so zatekajúcimi oknami, strechou, bude potrebné vymaľovať, dostavať telocvičňu. Niet sa preto čo čudovať obavám starostov a primátorov a ich žiadosti, aby boli dopredu oboznámení s kapitálovým, alebo takzvaným modernizačným dlhom a aby sa riešil s pomocou štátu. Pre rozpočet malej obce môže totiž rekonštrukcia školy znamenať zničujúcu záťaž. Vláda Mikukáša Dzurindu sa teda pod tlakom rozpadu koalície, i pod tlakom samospráv a zahraničia rozhodla spustiť skutočnú reformu verejnej správy. Našla nakoniec dosť síl na najodvážnejší zásah do fungovania štátu od novembra 1989.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...