Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       19. september 2001 Poslanci koalície predkladajú množstvo pozmeňovacích návrhov, hoci jej lídri sľubovali opak Mária Hlucháňová Rozprava k vládnemu návrhu kompetenčného zákona, v ktorej dovedna vystúpi takmer päťdesiat poslancov, potvrdila niektoré obavy zainteresovaných. Je neúnosne dlhá a prináša ďalšie zmeny, ktoré môžu už aj tak dosť narýchlo pripravený zákon ešte viac zneprehľadniť. Podrobne sa pristavme pri vládnej koalícií. Aj keď rok pred voľbami, predsa sa odhodlala ako prvá po viac ako desiatich rokoch zmeny režimu k zásadnej zmene v riadení štátu. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že koalícia chce skutočne doterajší silný centralistický model zmeniť, že veľkú časť štátnej agendy chce presunúť na samosprávy, že s tým chce nielen zoštíhliť obrovský aparát úradníkov, ale odovzdať aj potrebné peniaze. Ak celú túto náročnú operáciu o niekoľko mesiacov aj skutočne spustí, spomínané rozhodnutie jej už nikto nemôže zobrať a stane sa významným výsledkom vládnutia Dzurindovej garnitúry. Situácia, v ktorej sa však koalícia v tejto súvislosti momentálne ocitla, má aj neodškriepiteľné mínusy. To, že reformu celé roky odsúvala ako horúci zemiak najmä v politickej rovine, a tvárila sa, že ide predovšetkým o odbornú a technickú záležitosť, sa vládnemu zoskupeniu vypomstilo. Bola nútená doslova z večera do rána pripraviť presuny asi 300 kompetencií, čo si vyžaduje novelizovať aj niekoľko zákonov naraz. Hektika, ktorá sprevádza rokovanie o kompetenčnom zákone, tak prirodzene vnáša do celej náročnej operácie chaos a vyvoláva otázky reálnych rizík v praxi. Posledné dva dni tiež potvrdili, že koaličné strany síce vládnu predlohu podporujú, ale súčasne práve ich poslanci podávajú najviac pozmeňovacích návrhov. Neprehľadnosti, ktorá hrozí, majú už zajtra zabrániť samostatné rokovania jednotlivých ministrov s poslaneckými klubmi. Čiže tesne pred hlasovaním sa bude napríklad minister zdravotníctva snažiť zdôvodniť, prečo psychiatrické liečebne budú patriť pod samosprávu krajov, alebo kto bude riadiť špecializované zdravotné zariadenia s celoslovenskou pôsobnosťou. Minister školstva bude zasa musieť povedať, či riaditeľov škôl budú samosprávy menovať na 5 alebo 4 ročné funkčné obdobie a podobne. Zdá sa teda, že vopred ohlásená koaličná taktika, že vládny návrh kompetenčného zákona už poslanci nebudú meniť, a že v podstate je na politickej báze dohodnutý, neplatí. Hlasovanie o takmer dvesto pozmeňovacích návrhoch napokon môže znamenať nielen zmenu vládneho návrhu, ale najmä schválenie nekvalitného zákona. Veľmi citlivou otázkou sa pri hlasovaní tiež môže stať budúcnosť okresných úradov. Na ňu vláda jednoznačne doteraz neodpovedala, a časť koalície sa to chce znovu jasne spýtať. Návrh na zrušenie týchto článkov štátnej správy totiž podal poslanec Peter Tatár. Nie je žiadnym tajomstvom, že ľavicovo orientované strany sa snažia, aby okresné úrady reformu "prežili". Pravica je opačného názoru. Práve v tomto bode sa môže akože "dohodnutý koaličný súhlas" zaseknúť. Do nezávideniahodnej situácie sa dostalo aj ZMOS, ktoré netají, že už samo nemá po dvoch dňoch parlamentnej diskusie jasné, čo vlastne prechádza alebo nie na samosprávy. Doteraz takmer stovka pozmeňujúcich návrhov, ktoré podali poslanci počas rozpravy, totiž zásadne naštrbila dôveru združenia ku koalícii, ktorá sľubovala bezproblémové prijatie kompetenčného zákona s minimom samostatných iniciatív poslancov. Samostatnou kapitolou je opozícia, najmä HZDS. Jej poslanci síce rečnia najviac a najdlhšie, ponúkajú však minimum konkrétnych riešení. Zatiaľ najviac prekvapuje ich snaha a slovník o nevyhnutnosti decentralizácie Slovenska, o vytvorení občianskej spoločnosti, o čo najmenej moci v rukách štátu. Až sa nechce veriť, že ide o to isté HZDS, ktoré ako líder niekdajšej koalície, nielenže rozkrájalo z večera do rána krajinu na neprirodzených osem krajov, ale svojou ďalšou politikou dokázalo, čo je skutočne centralizovaný štát. Len vďaka tomu istému HZDS je práve Slovensko poslednou krajinou široko ďaleko v civilizovanej Európe, ktorá veci verejné spravuje tak byrokraticky a centrálne, že to nechápu ani v prebyrokratizovanom Bruseli.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...