Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 22. august 2008       20. október 2001 Mám dôvod si myslieť... Marián Leško Politické strany majú už len dva dni na to, aby skompletizovali svoje regionálne ponuky. Aké koalície vytvoria do pondelkovej polnoci, také budú voliči voliť, prípadne aj nevoliť. Mám dôvod si myslieť, že práve druhá možnosť sa bude využívať dosť často, aj keď ide o historicky prvú voľbu samosprávnych šéfov regiónov a poslaneckých zborov vyšších územných celkov. A nebude to vždy len chyba voličov. Voľby predsedu a poslancov samosprávneho kraja by sa oveľa viac priblížili svojmu účelu a zamýšľanému zmyslu, keby jeho obyvatelia naozaj volili predstaviteľov samosprávneho regiónu. Národná rada SR však schválila také územnosprávne rozdelenie republiky, že túto možnosť nebudú mať celé oblasti. Hoci prieskumy verejnej mienky už dlhé roky hlásia, že obyvatelia miest a obcí sa cítia byť aj príslušníkmi svojho regiónu, rozdelenie republiky im na pestovanie pocitu miestnej spolupatričnosti šancu nedalo. Spišiaci, Zemplínčania, Gemerčania a Záhoráci svoj región vôbec nedostali, pričom Orava, Liptov, Turiec a Novohrad boli začlenené do neprirodzených územných celkov. Preto Viktor Nižňanský, hlavný autor koncepcie reformy a bývalý vládny splnomocnenec pre jej realizáciu, skonštatoval, že územnosprávne usporiadanie krajiny porušilo prirodzenú organizáciu spoločnosti. No nielen to, malý počet vyšších územných celkov bol zámienkou, aby sa rozbujnelé krajské úrady neredukovali a premnožené okresné úrady nerušili. Štátnej správe zostalo ešte toľko právomocí, že sa nové samosprávne ustanovizne budú voči nim len veľmi ťažko presadzovať. Ak sa reforma pripravovala preto, aby namiesto princípu štátosprávnosti nastúpil princíp samosprávnosti, výsledok pôvodnému zámeru nezodpovedá. Vyššie územné celky síce budú prijímať prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie, ale o iných dôležitých veciach pseudoregiónov budú rozhodovať nikým nevolení štátni úradníci na kraji a na okresoch. Teda úradníci, ktorých tam dosadí vládna moc. Čo určite nie je faktor, ktorý by zvyšoval volebnú účasť občanov v decembrových voľbách. Pre politikov však nie je dôležitý celkový počet platných hlasov ako ich konkrétne rozdelenie. A najmä to, aby ich dostali viac, ako volební súperi. Vládni, ale predovšetkým opoziční činitelia dlhé mesiace neustále opakujú spoločnú falošnú floskulu – regionálne voľby sú o niečom inom ako voľby parlamentné. Treba podotknúť, že niekde inde možno naozaj sú, ale určite nie na Slovensku. Všetky strany sa k nim totiž postavili ako ku generálnej skúške na to, čo ich čaká na budúci rok. Spôsob, akým sa k nim postavili, svedčí aj o tom, že politická logika v nich prevážila nad politickou rétorikou. HZDS sa už takmer tri roky štylizuje ako pravicová ľudová strana. Jej predseda a ďalší činitelia pravidelne oznamujú, ako blízko majú k tomu, aby sa stali riadnym členom EDÚ, teda organizácie, ktorá združuje kresťansko-demokratické a konzervatívne strany Európy. Keď prišlo na lámanie chleba, HZDS vytvorilo regionálne koalície nie s nominálne blízkymi stranami, ale s SDĽ a SOP. Teda stranami od stredu doľava. Nad rétorikou údajne pravicovej strany, ktorá o sebe vyhlasovala že je programovo blízka KDH, SDKÚ a SMK, zvíťazila prirodzená politická afinita k stranám pána Migaša a Hamžíka. Podobný úkaz možno pozorovať aj vo vzťahu medzi HZDS a Smerom. Viacnásobný premiér a expremiér síce dlhé mesiace o Ficovi vyhlasoval, že je ešte horší ako Dzurinda, že koalícia s ním by bola veľmi zlá, no regionálny blok HZDS a Smeru privítal. „Podstatné je, že sa nepodarilo vytvoriť blok proti HZDS – Ľudovej strane,“ povedal predseda Mečiar a dodal, že sa vlastne vytvorili bloky dva: „Na jednej strane my a Smer, na druhej strane DS, SDKÚ, KDH a ANO...“ Ak spoločný blok Dzurindu, Hrušovského, Ruska a Kaníka v regionálnych voľbách prepadne, predseda HZDS očakáva, že sa ho už „nikdy nikto neopováži viacej rekonštruovať“. Čo je neklamný príznak, že voľby, ktoré by mali ustanoviť na čelo samosprávnych celkov najlepších ľudí regiónu, vníma predovšetkým a najmä politicky. Ako udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvní výsledok merania politických síl na budúci rok. Bez ohľadu na to, čo sa ešte do pondelkovej polnoci stane, jedno je jasné už teraz. Staré rozdelenie politiky a politikov z volieb v roku 1998 už stratilo platnosť. Platnosť však nestratila stará zásada. Nie je dôležité, čo politici hovoria, ale to, čo robia. Ak dvaja najpopulárnejší urobili spoločný blok pred regionálnymi voľbami, rovnako ho môžu urobiť i po voľbách parlamentných. Hoci sa dovtedy budú urážať ešte viac, ako sa urážali doteraz.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...