|
|
| |
|
Dnes je sobota, 5. júl 2008 |

|
|

|
22. október 2001
|
Spolupráca HZDS s SDĽ
|
Marián Bednár
|
"Regionálne koalície nemajú nič spoločné s tým, ako bude vyzerať politická scéna po najbližších parlamentných voľbách. SDĽ veľmi prísne rozlišuje rovinu centrálnej a regionálnej politiky," uviedol v jednom z rozhovorov podpredseda strany Braňo Ondruš. Treba povedať, že v istom slova zmysle možno s Ondrušom súhlasiť. Naozaj, skúsenosti strán, ktoré delegovali vyjednávacie právomoci na regionálne stranícke centrály ohľadom zostavenia volebných koalícii do vyšších územných celkov, nie sú najlepšie. Dokonca by sa dalo povedať, že sú alarmujúce. Politické špičky a stranícke centrály často v nemom úžase a bez možnosti čokoľvek ovplyvniť len sledovali, ako si ich regionálne vyjednávacie tímy počínajú pri rokovaniach. Racionálne dohody, ktoré mohli prinajmenšom skomplikovať šance HZDS zvíťaziť vo voľbách vo všetkých ôsmich VÚC, boli vo veľa prípadoch odsúvané nabok a presadzovali sa čisto záujmy regionálnych skupín, ktorých prvoradým záujmom bolo zachovanie ekonomického vplyvu v tom-ktorom regióne. Tomuto diktátu ekonomických skupín bol prísne podriadený aj výber kandidáta na šéfa VÚC, výsledkom čoho je, že sa nemusí v priamom súboji s HZDS predsadiť ani jediný.
Ako negatívny príklad takéhoto nezodpovedného správania možno použiť Košice, kde sa demokratické sily neboli schopné zjednotiť na spoločnom kandidátovi. Predvolebné správanie sa regionálnych štruktúr, ktoré sú pod priamym tlakom záujmových skupín, je aj istým mementom pre občanov, aby pozorne sledovali, ako budú prípadní víťazi narábať s delegovanými kompetenciami a zverejnými finančnými prostriedkami v príslušnom regióne. Obavy, že verejnosť ani médiá nie sú náležite pripravené na presun záujmu z vyššej politiky na regionálnu, sú viac než na na mieste.
Napriek ekonomickému diktátu a bezmocnosti straníckych centrál zasahovať do činnosti regionálnych vyjednávacích tímov je pozitívne, že KDH, SDKÚ, DS a ÁNO nepodľahlo pokušeniu vytvoriť koalíciu s HZDS či so SNS. Pre občanov to totiž neznamená nič iné ako signál, že i po regionálnych voľbách tu zostáva istá politická alternatíva voči mečiarizmu. Skutočnosť, že SDĽ a SOP túto antimečiarovskú líniu opustili, má jednu podstatnú príčinu. Okrem tej, že existuje istá mentálna spriaznenosť štruktúr SDĽ a HZDS, z pohľadu súčasnej koalície neboli SOP a SDĽ tým tovarom, po ktorom by bol dopyt. Regionálne preferencie, ktoré sa pohybovali pod hranicou štyroch percent, ako aj známa nevyspytateľnoť SDĽ a SOP vo vysokej politike, odrádzali regionálnych vyjednávačov s demokratického tábora s nimi uzatvárať politické dohody. A to napriek tomu, že SDĽ a SOP takýto záujem prejavili.
Slovom, SDĽ a SOP boli z pohľadu regionálnej politiky vnímané ako mŕtve strany, bez politickej perspektívy. Tento spôsob uvažovania mal za následok, že HZDS využilo príležitosť a tam, kde sa dalo, uzatvorilo koalície s týmito - z hľadiska preferencií "mŕtvymi" - stranami. Ako ukazujú vyjadrenia ,či už lídra HDS Vladimíra Mečiara alebo Ladislava Polku, bolo to z úplne iného dôvodu, ako je len zvýšenie volebných šancí tejto trojky. "Podstatné je, že sa nepodarilo vo voľbách do VÚC vytvoriť blok proti HZDS," povedal predseda HZDS Vladimír Mečiar. Pre jeho politický úspech je priam životne dôležité, aby mal s kým zostaviť vládu aj po parlamentných voľbách. Líder HZDS cíti, že s eróziou antimečiarovskeho bloku musí začať už rok pred voľbami. Teraz sa môže spoliehať na to, že ním ponúknutú ruku mu ohrdnuté regionálne štruktúry SDĽ nezabudnú, a keď sa ocitne v izolácii po parlamentných voľbách, tak mu pomôžu. Súčasnym politickým špičkám zase nezostáva nič iné, len si želať, aby sa naplnilo presvedčenie regionálnych štruktúr, že SDĽ a SOP sú a zostanú preferenčne mŕtvymi stranami.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|