Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       26. október 2001 Pri poskytovaní informácií občanom je najaktívnejšie bratislavské Staré Mesto Boris Koreň Od júna do septembra tohto roka zrealizovala nadácia Občan a demokracia na vybraných obecných a mestských úradoch monitoring uplatňovania Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Dnes zástupcovia nadácie prezentovali jeho výsledky, viac informácií priniesol Boris Koreň. Aktivisti nadácie a ďalších občianskych združení sa sústredili na bratislavské mestské časti, niekoľko obcí Bratislavského kraja, Trenčín, Žilinu, Trnavu Piešťany a jednu z košických mestských častí. Ako vyplýva z ich zistení, občania zatiaľ nie sú pri získavaní informácií na úrovni samosprávy príliš aktívni - v niektorých mestských častiach Bratislavy zaznamenali za prvý polrok tohto roka menej ako desať takýchto žiadostí občanov. Najaktívnejší sú obyvatelia bratislavského Starého Mesta, ktorí podali viac ako 100 žiadostí o sprístupnenie informácie, v Košickom Starom Meste tak urobili presne 50-krát a v Trnave o informácie žiadalo 42 občanov. Občianski aktivisti samosprávy požiadali aj o písomné poskytnutie informácií, na ktoré majú na základe infozákona nárok. Išlo napríklad o uvedenie počtu služobných telefónov pridelených úradom, ich čísiel a informáciu, komu boli pridelené. Žiadali tiež údaje o plate starostu, alebo primátora. Tieto im však viacero obcí odmietlo sprístupniť s odvolaním sa na ochranu osobných údajov. Podľa právnika nadácie Občan a demokracia Tomáša Kamenca je však plat starostu alebo primátora verejnou záležitosťou a obec ho musí poskytnúť na požiadanie ktoréhokoľvek občana, pričom nemusí ísť o obyvateľa dotknutej obce. Vo viacerých prípadoch obce odmietli zverejniť aj telefónne čísla na pridelené služobné mobily. Právnik Tomáš Kamenec o skúsenostiach občianskych aktivistov pri získavaní informácií na úrovni samosprávy povedal: AUDIO: "Tie reakcie boli naozaj rozmanité, niekedy naozaj postačilo odvolanie, v ktorom bolo vysvetlené, prečo si myslíme, že máme právo na prístup k týmto informáciám. V niektorých prípadoch ani odvolanie nebolo dostatočné a v súčasnosti sú na Krajskom súde v Bratislave podané dve žaloby proti mestským častiam, kde žalujeme nezákonnosť rozhodnutia o nesprístupnení informácií." Obidve žaloby sa týkajú odmietnutia poskytnúť žiadateľovi informáciu o pridelených služobných mobilných telefónoch. Podľa Tomáša Kamenca tu však tiež ide o údaj, ktorý obce musia poskytnúť každému občanovi. Slobodnú Európu zaujímalo, či sa táto povinnosť týka aj ministerstiev a iných orgánov štátnej správy. Tomáš Kamenec: AUDIO: "Je to vec, ktorá je platená z našich daní. Tie informácie nie sú utajené, žiaden zákon neumožňuje utajiť takéto informácie. Spadá to pod kontrolu využívania verejných prostriedkov." Tomáš Kamenec sa ďalej nazdáva, že občania majú právo nielen na získanie telefónnych čísiel na mobily verejných úradníkov, ale dokonca aj na nazretie do výpisu z ich hovorov, pretože aj tu ide jednoznačne o kontrolu použitia verejných prostriedkov. Ďalšia časť monitoringu sa týkala takzvaného aktívneho zverejňovania informácií. Samosprávy totiž majú povinnosť určité informácie zverejniť na obecných výveskách, respektíve iným spôsobom. V prípade miest by niektoré informácie mali byť zverejnené aj na internetových stránkach. Tu však občianski aktivisti zaznamenali horšie výsledky, ako pri poskytovaní informácií na žiadosť občana. Mnohé z obcí si totiž túto povinnosť vôbec neplnia, čo veľakrát odôvodňujú nezáujmom občanov o tieto informácie. Hovorí koordinátorka projektu Marcela Mezianová: AUDIO: "Myslím si, že aj úradníci samospráv majú pocit, že ľudia sa málo pýtajú, málo sa zaujímajú. Svedčí o tom aj to, že v niektorých mestských častiach, alebo aj v samotnom Trenčíne nemajú vôbec vyvesené informácie, ktoré majú byť aktívne zverejnené. V niektorých mestských častiach Bratislavy nemali doteraz prijatú žiadnu žiadosť o informácie." Z výsledkov monitoringu uplatňovania infozákona samosprávami v praxi vyplýva, že najlepšie si svoje povinnosti v tomto smere plnia dve bratislavské mestské časti - Bratislava-Staré Mesto a Dúbravka. Naopak, najmenej ochotné sú bratislavské mestské časti Nové Mesto a Rusovce. Slobodnú Európu ešte zaujímalo, či možno na základe porovnania monitoringu uskutočneného pred niekoľkými mesiacmi v ústredných orgánoch štátnej správy a aktuálneho prieskumu na úrovni samosprávy určiť, ktorá z týchto úrovní verejnej správy si lepšie plní povinnosti vyplývajúce zo Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Riaditeľka nadácie Občan a demokracia Šarlotta Pufflerová odmietla robiť nejaké zovšeoebecnenia, pripustila však, že: AUDIO: "Dá sa povedať, že naozaj je tá štátna správa lepšia v tej aktívnej politike informovanosti." Úroveň ochoty informovať občanov na úrovni samosprávy je podľa zistení občianskych aktivistov od prípadu k prípadu veľmi rôzna.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...