Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       3. december 2001 Historický úspech Dzurindovej vlády sa dostal do pozície nechceného dieťaťa Boris Koreň Prvé voľby do samosprávnych orgánov vyšších územných celkov sprevádzala doteraz najnižšia volebná účasť - k urnám prišlo len 26 percent slovenských voličov. O príčinách a prínose regionálnych volieb pre reformu verejnej správy uvažuje Boris Koreň. Reformu verejnej správy od začiatku jej prípravy sprevádzal až neuveriteľný amaterizmus slovenských politikov. Keďže ide o najväčší zásah do fungovania štátu od roku 1989 - o nové rozdelenie moci s obrovskými dôsledkami pre ekonomický, politický a spoločenský život - nevyhnutnou pre jeho úspešné presadenie bolo aj vytvorenie dostatočnej spoločenskej objednávky na tieto zmeny. Tu však došlo k zlyhaniu politikov, médií i spoločenských elít. Výsledkom je, že občania v prvých voľbách do nových samosprávnych orgánov hlasovali nohami, čím ukázali, že reforma verejnej správy je pre nich viac nechceným, ako vytúženým dieťaťom. Diskusia o reforme verejnej správy bola - až na malé výnimky - vedená akoby z povinnosti, pričom jej hlavnou témou sa nestali dôsledky týchto zmien na každodenný život občanov, ale politikmi podhadzované témy počtu vyšších územných celkov, či nákladov na reformu. To hlavné, že o veciach, bezprostredne sa dotýkajúcich občanov, sa prestane rozhodovať v Bratislave, že o zriaďovaní základných škôl a rušení málotriedok už nebude rozhodovať úradník, ktorý v živote nebol v obci, že o regionálnom rozvoji, či stavebnom konaní bude rozhodovať ten, koho sa to bezprostredne dotýka, sa informovalo len okrajovo. Slovenská vláda, ktorá si dala presadenie týchto zmien do svojho programu, takmer úplne rezingovala na predaj tohto produktu občanom. Vysvetľovaciu a presviedčaciu kampaň nerozbehli ani samosprávy, ktoré volali po nových kompetenciách. Naopak, vzťah mnohých samospráv k občanom sa vyznačuje formalizmom a máloktoré z nich majú skutočne úprimnú snahu vtiahnuť svojich občanov do každodenného rozhodovania. Slovenské médiá zasa neboli schopné určovať témy diskusie o reforme verejnej správy a informovali tak, ako im to podsúvali politici. Predvolebná kampaň v tejto situácii mohla o niekoľko percent zvýšiť účasť občanov vo voľbách, nemohla však výrazne zmeniť vzťah občanov k reforme. Vylúčenie elektronických médií z kampane teda nie je podstatným dôvodom nezáujmu občanov - tak neprofesionálne ako prebiehala príprava samotnej reformy, prebiehala aj príprava volieb. Občania sa s kandidátmi na poslancov a predsedov vyšších územných celkov oboznamovali väčšinou až vo volebných miestnostiach, pretože ani politické strany - kritici podmienok volebnej kampane - neboli schopné, alebo skôr ochotné nahradiť výpadok informovania voličov prostredníctvom elektronických médií masovým organizovaním predvolebných mítingov s kandidátmi. Ich kritika vlády je preto do veľkej miery alibistická. Reforma sa po 1. januári budúceho roka dostane do štádia realizácie. Prenos kompetencií zo štátu na samosprávy budú sprevádzať problémy s dostatkom prostriedkov na každodennú prevádzku, riešením zlého stavu majetku, problémy organizačné i personálne. Od toho, ako to začne fungovať, však bude závisieť aj možné zlepšenie, alebo naopak, ďalšie zhoršenie vzťahu občanov k reforme verejnej správy. Reforma sa teda narodila ako nechcené dieťa. Ešte z neho môže vyrásť životaschopný jedinec, nebude to však mať vôbec ľahké.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...