Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       17. december 2001 G. Mesežnikov o výsledkoch regionálnych volieb: HZDS si posilnilo pozície, pravica dostala signál k spolupráci Jana Pankovčínová RFE: Výsledky regionálnych volieb dokazujú najsilnejšiu pozíciu opozičného HZDS, ktoré získalo nielen najviac poslaneckých mandátov, ale - či už v koalíciách alebo samostatne - aj šesť z ôsmich pozícií predsedov krajov. Do akej miery možno tieto výsledky považovať za relevantný signál pre budúcoročné parlamentné voľby, keďže ich skresľuje historicky najnižšia účasť voličov? G. Mesežnikov: „Myslím si, že výsledky regionálnych volieb potvrdili to, že HZDS má v niektorých regiónoch mimoriadne silné postavenie a HZDS sa podarilo, aby v niektorých regiónoch toto silné postavenie ešte, povedal by som, znásobilo. HZDS dokázalo využiť tú situáciu, ktorá sa vyznačovala nízkou účasťou volieb, a jeho kandidáti, ktorých kandidovalo buď samostatne, alebo v koalícii s inými stranami, dokázali získať dostatočnú podporu. Z hľadiska relevancie týchto výsledkov pre parlamentné voľby, myslím si, že by nebolo správne dnes robiť ďalekosiahle závery, pretože parlamentné voľby sa vyznačujú podstatne vyššou účasťou.“ RFE: Zdá sa, podľa výsledkov regionálnych volieb, akoby iba HZDS a SMK mali silné väzby k voličom, na rozdiel od koaličných strán. Čo teda ale môžu - pre vládne strany - znamenať výsledky týchto regionálnych volieb, keďže nedokázali zmobilizovať svoju členskú základňu, svojich sympatizantov? G. Mesežnikov: „Ja by som tu trošku diferencoval výsledky volieb do regionálnych parlamentov a voľby predsedov vyšších územných celkov, pretože v tom druhom kole došlo k mobilizácii, okrem iného, aj na etnickom princípe. Čiže pokiaľ ide o parlamenty, tam situácia je omnoho pestrejšia, rozmanitejšia a strany súčasnej vládnej koalície majú primerané zastúpenie. Ale pochopiteľne, výsledky regionálnych volieb pre strany vládnej koalície môžu byť určitým sklamaním. Podľa mňa niektoré strany nedokázali zužitkovať aj to, povedzme, že v priebehu niekoľkých rokov sú vo vláde a majú celkom solídne pozície aj na úrovni komunálnej politiky. A myslím si, že práve prípad Prešovského kraja, kde kandidát SDKÚ nezískal víťazstvo a prehral tesnou menšinou, môže teda mrzieť predstaviteľov tohto politického subjektu. Ale v zásade sa ukazuje, že v tých regiónoch, kde minimálne ten pravicovo-centristický blok ako základ vládnej koalície nedokázal vytvoriť užšie spojenectvo, kandidáti týchto strán nedosiahli najlepší výsledok. Naopak tam, kde došlo buď k vytvoreniu predvolebnej koalície, alebo minimálne k mobilizácii v druhom kole v prospech kandidáta pravicovo-centristických strán, tam ten výsledok sa dostavil. Myslím si, že pre neľavicové strany je to určitý signál do budúcnosti a v určitom zmysle aj inštrukcia na úspešnejšie účinkovanie aj v parlamentných voľbách.“ RFE: Lenže zdá sa, že práve tie pravicové, alebo centristické strany nemajú príliš záujem sa nejako viac zjednotiť. V tomto strana SDKÚ premiéra Dzurindu nemá žiadnu odozvu napríklad u KDH, ktoré v tých regionálnych voľbách dopadlo lepšie ako SDKÚ. Majú vôbec tieto pravicové strany šancu za trištvrte roka oslabiť tie silné pozície HZDS? G. Mesežnikov: „Pokiaľ ide o HZDS, neviem, či sa dá nejakou koaličnou stratégiou priamo oslabiť jeho pozícia, ale dá sa vytvoriť protiváha, ktorá by mohla za určitých okolností určiť tú konfigurácia, ktorá sa môže vytvoriť po voľbách. Pokiaľ ide o regionálne voľby, tak tu, myslím si, do určitej miere zohrala svoju úloha volebná formula, ktorá umožňovala stranám, povedzme, samostatne kandidovať tým, že boli tam určité nádeje na úspech a myslím si, že v prípade povedzme SMK tam, kde SMK postupovala samostatne, a do určitej miery aj KDH, táto taktika sa vyplatila. Ale pri parlamentných voľbách vieme, že ide vlastne o získanie takpovediac rozhodujúcej väčšiny v prospech určitého bloku. Možnosti pre povedzme vytváranie vlády, akceptovateľnej z hľadiska národnoštátnych záujmov, sa zvýšia v prípade, ak vznikne už pred voľbami zoskupenie, ktoré môže ašpirovať na kľúčovú pozíciu pri rokovaniach o zostavení vlády. Myslím si, že bolo by možno tiež ešte celkom predčasné hovoriť o všetkých tých možnostiach. Nemyslím si, že odkaz je pre všetkých aktérov, že by mali skôr posilňovať samostatné účinkovanie, hoci je pochopiteľné, že KDH je potešené tým, že v niektorých regiónoch dosiahlo celkom slušný výsledok, ale pri parlamenntných voľbách ide o vývoj celej krajiny a tam podľa mňa zrejme integračné úsilie by mohlo prispieť v prospech jednotlivých aktérov, ako aj celkového pravicovo-centristického spektra.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...