|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|

|
7. február 2002
|
Starostovia podľa M. Sýkoru nebudú pri preberaní kompetencií "podpisovačmi protokolov"
|
Boris Koreň
|
Zástupcovia starostov a primátorov združených v ZMOS-e dnes ostro kritizovali nedostatky, ktoré sprevádzajú prenos kompetencií zo štátu na samosprávy. Informácie spracoval Boris Koreň.
Podľa predsedu ZMOS-u Michala Sýkoru je teraz už zrejmé, že nielen celú reformu verejnej správy, ale ani jej jednotlivé kroky nebude jednoduché realizovať. Nedostatky sprevádzajúce odvzdávanie zatiaľ len veľmi jednoduchých kompetencií však podľa Sýkoru nesúvisia len s časovým stresom. Odovzdanie právomocí na úsekoch štátnej správy vo vodnom hospodárstve, ochrany prírody, alebo regionálneho rozvoja a cestovného ruchu sa naplnilo zatiaľ len publikovaním zákona a vydaním metodických pokynov. Michal Sýkora:
AUDIO: "Ale nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu kompetencií, neuskutočnili sa metodické stretnutia, neboli presunuté funkčné miesta, nebol vyjasnený spôsob financovania, neboli presunuté finančné prostriedky na výkon kompetencií a neboli vyjasnené majetkové otázky."
Obce teda dodnes nepoznajú výšku prostriedkov, ktoré od štátu dostanú na výkon nových právomocí. To však tiež súvisí s nepripravenosťou takzvaných delimitačných protokolov, ktoré sa mali stať základom pre určenie konkrétnej sumy súvisiacej s kompetenciou. Podľa Sýkoru jedinou oblasťou, v ktorej došlo aj k podpísaniu protokolov a odovzdaniu agendy, bola matričná činnosť, ktorú zabezpečovalo ministerstvo vnútra. Aj tu sa však objavili problémy s nesprávne určenou výškou prostriedkov, ktoré prechádzajú na obce.
AUDIO: "Niektoré matričné mestá a obce napríklad zisťujú, že pridelené finančné prostriedky stačia na mzdy, ale už nie na odvody do fondov za zamestnancov."
Podľa ZMOS-u preto budú musieť nájsť presnejší mechanizmus rozporových konaní, teda spôsob riešenia situácií, v ktorých niektorá strana namieta závažné nedostatky pri odovzdávaní, alebo preberaní kompetencií. Sýkora ďalej poznamenal, že protokoly nebudú podpisovať za každú cenu.
AUDIO: "Nebudeme podpisovačmi protokolov. Jednoducho protokoly nepodpíšeme, keď sa nám nebudú pozdávať, alebo ich podpíšeme s výhradou."
Sýkora akceptoval pripomienku Slobodnej Európy, že výkon nových kompetencií - aj keď nepodpíšu protokoly - im prikazuje zákon. Obce podľa neho zákon budú rešpektovať, v krátkom čase však musia byť doriešené všetky veci súvisiace s majetkom, odovzdaním agendy a financovaním. Obce vraj pri preberaní kompetencií v regiónoch pôsobia koordinovane a "keď cítia podrazy zo strany štátnej správy, dajú si pokyn a nepodpíšu protokoly". Ako príklad takéhoto podrazu uviedol, že niekde kompetenciu vykonáva pracovník na pol úväzku, zo dňa na deň však dôjde k úprave jeho pracovnej náplne a je to už iba desatina úväzku.
AUDIO: "Čiže rýchlo sa zníži úväzok, účelovo, aby sa už nedalo pol platu, ale len jedna desatina platu. A to už nie je fér a to už nie je korektné."
Podľa ZMOS-u zostáva ešte niekoľko mesiacov na to, aby sa spomínané problémy odstránili, pretože k 1. aprílu a najmä k 1. júlu budú na obce prechádzať omnoho zložitejšie právomoci. Dodnes pritom nie je známa ani výška a podmienky vyplácania takzvanej decentralizačnej dotácie, z ktorej by sa v prechodnom období počas rokov 2002 a 2003 mali financovať nové prenesené aj originálne právomoci. Sýkora v tejto súvislosti pripomenul, že štát je povinný dodržiavať ústavný princíp, podľa ktorého môže preniesť kompetencie len s príslušnými finančnými prostriedkami.
Predstavitelia ZMOS- vyjadrili aj obavy z pripravovaného prenesenia zriaďovateľských funkcií zariadení pre dôchodcov na obce. Hoci táto zriaďovateľská funkcia by mala prejsť na každú obec, samotné už existujúce zariadenia by dostali len tie, na území ktorých sa nachádzajú. Ak im potom peniaze zo štátneho rozpočtu a od klientov nebudú stačiť na prevádzku, Sýkora sa nazdáva, že budú mať veľké problémy. Nie je totiž doriešené, či im majú doplácať na svojich obyvateľov umiestnených v domovoch dôchodcov a penziónoch aj príslušné obce, či bude musieť obec, na území ktorej sa zariadenie nachádza, doňho umiestňovať obyvateľov aj z iných obcí a podobne. Podľa ZMOS-u ide jednoznačne o zariadenia nadobecného charakteru, a preto by ich mali zriaďovať a starať sa o ne vyššie územné celky. Ide celkovo o 134 domovov a penziónov pre dôchodcov, žije v nich asi 13 tisíc obyvateľov a štát na ne vynakladá približne 1,5 mld. korún.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|