Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       17. apríl 2002 Nové kompetencie pre samosprávy znamenajú nielen zvýšenie ich právomocí, ale aj veľkú zodpovednosť Boris Koreň Ústrednou témou 12 snemu Združenia miest a obcí Slovenska, ktorý sa dnes skončil v Bratislave, sa stali financie. ZMOS sa sťažuje, že ich na výkon nových právomocí nedostane toľko, koľko potrebuje, vláda však tvrdí, že ich bude presne toľko, koľko mala k dispozícii aj ona sama. K rokovaniu snemu sa v poznámke vracia Boris Koreň. Hoci práve skončený snem ZMOS-u nepriniesol žiadne nové témy, vystúpenia hostí i rokovanie starostov a primátorov boli z mnohých pohľadov zaujímavé i poučné. Po prvé, starostovia a primátori sú už na Slovensku takou významnou spoločensky-politickou skupinou, že sa im ani predseda SMER-u Robert Fico, ktorý rád navonok prezentuje svoju otvorenosť, nedokázal do očí priznať, že sa chystá predložiť zákon, ktorý má pozastaviť už na júl pripravovaný prenos kompetencií zo štátu na samosprávy. Predseda vlády Mikuláš Dzurinda si zasa považoval za povinnosť priniesť delegátom snemu darček - vo svojom príhovore starostom slávnostne oznámil, že predsa len dostanú dlho požadované peniaze za svoje investície do plynofikácie. Keby pozorovateľ vychádzal iba zo sledovania rokovania snemu, z bedákania starostov a primátorov nad nedostatkom financií by nadobudol presvedčenie, že vláda na ich ušila "riadnu búdu". Z prejavov oficiálnych hostí by zasa usúdil, že vláda Mikuláša Dzurindu pripravila takmer dokonalú reformu. Pravda je však niekde uprostred. Starostovia sa totiž boja nielen toho, že nedostanú dostatok finančných prostriedkov na zvládnutie nových právomocí, ale väčšine z nich sa veľmi nechce prevziať obrovskú zodpovednosť spojenú s prevádzkou škôl, nemocníc či zariadení sociálnych služieb. S posilňovaním samospráv totiž budú rásť aj nároky na vykonávanie funkcií poslancov, starostov a primátorov a zastávanie týchto postov bude znamenať obrovskú materiálnu i morálnu zodpovednosť. Varovanie svojim kolegom v tomto smere výstižne sformuloval primátor Trenčianskych Teplíc Peter Modranský, keď povedal: AUDIO: „My si neuvedomujeme, do čoho sa rútime, respektíve do čoho sme hnaní.“ Nechuť prevziať na seba bremeno zodpovednosti vyjadrovala aj reakcia auditória na oznam ministra školstva Milana Ftáčnika, že sa predsa len nakoniec cez obce budú vyplácať aj mzdy učiteľov, čo veľká časť samosprávy aj požadovala. Starostovia a primátori pri týchto slovách nesúhlasne zašumeli. Väčšia zodpovednosť má byť sprevádzaná aj väčšou pozornosťou verejnosti voči bezúhonnosti funkcionárov samosprávy. Trnavský primátor Štefan Bošňák však rezolútne odmietol, aby majetkové priznania, ako to má upravovať pripravovaný zákon o konflite záujmov, odovzdávali aj rodinní príslušníci obecných poslancov a starostov. "Tieto funkcie budú potom vykonávať len bezdomovci," komentoval túto snahu Bošňák. Niektorí starostovia a primátori sa už dopredu vyhrážali, že ak bude odovzdávaný majetok v zlom stave, nepodpíšu delimitačné protokoly. Milan Ftáčnik ich však upozornil, že takzvaný skrytý investičný dlh nie je možné vyriešiť okamžite a rovnako ako štát doteraz, aj oni sa musia snažiť situáciu zvládnuť: AUDIO: „Majetok prechádza tak, či tak. To znamená, delimitačný protokol je len popis rozsahu toho, čo prechádza, vymedzenie toho majetku, jeho vlastnícke určenie, ktoré bolo dovtedy na strane štátu a možnosť, aby samospráva s tým nakladala. Od 1. júla, možno sa vám to všetkým nebude páčiť, ten majetok jednoducho je vo vašej zodpovednosti.“ Zároveň ich Ftáčnik upozornil, aby včas združovali svoje administratívne kapacity potrebné na výkon kompetencií v školstve: AUDIO: "Ja veľmi zodpovedne na tomto fóre prehlasujem, že ak nebudeme mať vybudované k 1.7. poverené obce, alebo administratívnu kapacitu na strane samosprávy, tak reforma v oblasti školstva nebude fungovať.“ To, že na druhej strane vláda zanedbala jednu z najdôležitejších súčastí reformy verejnej správy, priznal na rokovaní ZMOS-u aj štátny tajomník ministerstva vnútra Ivan Budiak: AUDIO: „Chýbajú iba zákony na riešenie finančnej samostatnosti samosprávy a obmedzenie dotačných zásahov štátu, ktoré sa odsúvajú na účinnosť až na rok 2004 a financovanie samosprávy dovtedy bude mať, bohužiaľ, provizórny charakter. Čo ja osobne považujem za skutočný nedostatok súčasného procesu reformy verejnej správy.“ K paradoxom slovenskej decentralizácie teda patrí, že samosprávy budú síce mať zodpovednosť za výkon kompetencií, ich financovanie však nebudú mať vo svojich rukách. Bývalý splnomocnenec vlády pre reformu Viktor Nižňanský tento rozpor komentoval slovami: AUDIO: "Bez decentralizácie financií, vrátane s kompetenciami a zodpovednosťou, vlastne neexistuje politická decentralizácia, pretože samosprávy sú viazané rozhodnutiami iných úrovní verejnej správy." Na Slovensku sa teda začal proces, na konci ktorého by Slovensko malo byť, podľa slov premiéra Mikuláša Dzurindu, inou krajinou. Ako ukázalo aj rokovanie 12. snemu ZMOS, zatiaľ je krajina skutočne iba na jeho začiatku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...