Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       16. október 2002 V oblasti reformy verejnej správy si vláda stanovila ambiciózne úlohy Boris Koreň Najdôležitejším a z mnohých pohľadov najúspešnejším projektom predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu bola reforma verejnej správy, ktorá v konečnom dôsledku prinesie zmenu charakteru štátu. Nastupujúci kabinet si dal za cieľ reformu dokončiť. Príspevok pripravil Boris Koreň. Programové tézy nastupujúcej vlády obsahujú viac ako 15 bodov priamo, alebo nepriamo súvisiacich s pokračovaním reformy verejnej správy. Podľa kandidáta na post štátneho tajomníka ministerstva vnútra Martina Padu: AUDIO: "Je snaha pokračovať v transformácii verejnej správy, v procese znižovania štátneho aparátu, byrokratického aparátu na okresných a krajských úradoch. Samozrejme, súvisí to s presunom kompetencií na miestnu samosprávu a samosprávu VÚC." Za najdôležitejší projekt však Pado považuje transformáciu a reformu daňovej sústavy. Pokiaľ nebude tento proces naštartovaný, budú podľa neho na úrovni obcí, VÚC i štátu pretrvávať problémy. Pado ubezpečil, že doterajšie rozhovory všetkých koaličných partnerov naznačujú silnú politickú vôľu na daňovú reformu a fiskálnu decentralizáciu. Hoci predchádzajúca Dzurindova vláda reformu po dlhých diskusiách a príprave predsa len začala, mnohé veci nezrealizovala podľa pôvodného plánu, ktorého autorom bol splnomocnenec pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský. Ten pre Slobodnú Európu povedal: AUDIO: "Očakávam v podstate, že sa dotiahne najskôr celý proces odovzdávania kompetencií a ešte viac kompetencií sa pripraví na odovzdanie smerom k samosprávam, aby mohlo dôjsť k zásadnej reorganizácii miestnej štátnej správy a k zrušeniu okresných úradov a výraznej redukcii krajských úradov." Nižňanský upozornil aj na dôležitosť realizácie projektu fiskálnej decentralizácie a ďalšieho projektu zásadnej reorganizácie ústredných orgánov štátnej správy tak, aby budúca vláda bola naozaj štíhla a úsporná. K možnosti nápravy nezrealizovanej pôvodnej koncepcie územnosprávneho členenia Slovenska zo súčasných 8 na 12 krajov Nižňanský povedal: AUDIO: "Pravdepodobne nedošlo k zásadnej dohode v tomto okamihu medzi koaličnými partnermi a preto sa to neobjavilo ako téza. Čím dlhšie bude pretrvávať tento stav, tým viac si podľa mňa môžu na to zvyknúť ľudia a potom bude zasa obtiažne meniť túto situáciu." Bývalý splnomocnenec vlády si však uvedomuje aj to, že vládu čakajú dôležité a nevyhnutné reformy a ak nebude zhoda v otázke územno-správneho usporiadania medzi koalíciou a dokonca aj časťou opozície, mohlo by to vyvolať zbytočné politické napätie. Zároveň však upozornil: AUDIO: "Keď sa to už teraz neuskutoční, v tomto volebnom období, tak potom predpokladám, že bude možná zmena len na základe nejakého sústredenejšieho tlaku zospodu." V doterajšom priebehu reformy došlo najmä k výraznému posilneniu obecných samospráv o nové právomoci v oblasti školstva, sociálnych vecí, stavebného konania a podobne. Hovorí podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Mrva: AUDIO: "Máme pripravených takých 12 bodov, ktoré by mali v podstate vylepšiť niektoré veci. Samozrejme, že sú to otázky financovania, ďalšia vec, čo je veľmi vážne, je otázka decentralizácie ďalších kompetencií a potom sú to ďalšie veci, ktoré sa týkajú usporiadania, alebo cieľového stavu štátnej správy." Aj pre obce bude najdôležitejší projekt fiskálnej decentralizácie - po jeho realizácii by sa totiž mala podstatne zvýšiť ich finančná autonómnosť. Na to isté upozornil aj predseda Košického samosprávneho kraja Rudolf Bauer, ktorý v súvislosti s nastupujúcou vládou povedal: AUDIO: "Očakávam, že ukončí reformu verejnej správy. V prvom rade, že bude ukončená reforma verejných financií, ako súčasť reformy tak, aby samosprávne kraje mohli vlastne nadobudnúť ten prívlastok samosprávne. Pretože dnes sme v pozícii akýchsi štátnych agentúr úplne napojených na štátny rozpočet a o samosprávnosti sa zatiaľ nedá hovoriť." Pokiaľ ide o zmeny územnosprávneho členenia podľa pôvodnej koncepcie 12 krajov, Bauer pripomenul, že bol veľkým zástancom tohto modelu. Aj tak si však myslí, že k prípadnej zmene treba pristupovať opatrne a najskôr je nutné vyhodnotiť efektívnosť súčasného modelu. Rudolf Bauer: AUDIO: "Nehovorím, že sa nedajú robiť úpravy hraníc, povedzme na Spiši, tak, aby bol kompaktný. To sa určite dá. Ale každé štyri roky robiť takéto vážne systémové zmeny v architektúre štátu je, myslím si, luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť." Aj doteraz známe tézy programového vyhlásenia budúcej vlády naznačujú, že nový kabinet si v oblasti verejnej správy kladie ambiciózne úlohy. Na ich realizáciu je zatiaľ taká priaznivá atmosféra, ako nikdy predtým - podporuje ich nielen samospráva, ale zdá sa, že aj všetky strany koalície.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...